Obrana a strategie

Více o autorovi

Autor:	LUPTÁK, Ľubomír, ONDREJCSÁK, Róbert, VALÁŠEK, Tomáš (eds.)
Název:	Panoráma 2007-2008 - mapping security discourse
Místo vydání:	Bratislava
Vydavatel:	Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA)
Rok:	2008
Počet stran:	623
ISBN:	978-80-970041-0-1

Štyridsať článkov, popr. štúdií, ktoré nájdeme v Panoráme 2007 - 2008, sa pokúša poskytnúť čitateľovi prehľad o dianí v oblasti politického, bezpečnostno-politického, niekedy aj vojensko-politického vývoja vo svete. Diapazón tejto práce je globálny. Zachytiť v jednej recenzii štyri desiatky príspevkov (ich obsahovým rozborom) je nemožné a sústrediť sa len na niektoré z nich na základe osobitných tematických preferencií autora recenzie by mohlo byť nekorektné. „Recenzista“ sa preto sústredí na nevďačnú úlohu zhodnotiť „tlstú“ knihu štyridsiatky autorov z „holistického“ aspektu.

Metodológia Panorámy 2007 - 2008 vychádza celkom nedvojzmyselne z empiricko-analytického prístupu, t.j. z aplikácie výsledkov naštudovanej literatúry z okruhu niekoľkých interdisciplín v širšej oblasti bezpečnostných a obranných štúdií: žiadna alebo maximálne zúžená teoretická časť a dôraz kladený na faktografickú deskripciu a závery. Len výnimočne však niektorý z autorov naznačuje línie svojho metodologického postupu a takmer vôbec sa nestretávame s rovinami abstrakcie alebo komparatívneho prístupu (výnimky, samozrejme existujú). V prípade prvého zdanlivého deficitu (absencia abstrakcie) ide skôr o pozitívnu črtu, pretože tento druh spracovaného textu robí text čitateľnejším a preto aj atraktívnejším pre prakticky zameraných čitateľov, napr. novinárov či študentov. Druhý deficit je možné považovať za vážnejší, ale ani tu sa autori (opäť existujú výnimky) neprehrešili proti empiricko-analytickej metóde skúmania daných fenoménov: komparácia býva výsledkom záverečného zhrnutia všetkých kapitol, čo je dosť náročná teoretická úloha. V Panoráme 2007 - 2008 také zhrnutie chýba, už aj preto, že by si vyžadovalo náročné testovanie hypotéz (fragmentácia, kontinuita, reformulácia), ktoré sa v niektorých príspevkov celkom nekriticky uvádzajú.

Časové vymedzenie Panorámy na rok 2007 - 2008 nezodpovedá úplne obsahu tejto objemnej práce, keďže mnohí autori začínajú svoj opis udalostí prehistóriou v predchádzajúcich rokoch, niekedy dokonca v predchádzajúcom storočí a stretávame sa aj s exkurziami do 19. storočia. Taký hlboký historický záber opäť nemusí byť na škodu, ak ide o pokrývanie problematiky a geografických entít, resp. bezpečnostno-politických problémov a vojenských konfliktov, ktoré neboli predmetom predchádzajúcich vydaní Panorámy a sú pre čitateľa relatívne alebo úplne nové. Ak tomu tak nie je, pôsobia tieto opakujúce sa historické vsuvky kontraproduktívne a evokujú dojem, že zámerom je skôr vlastná interpretácia naštudovaného materiálu a presadzovanie (či vnucovanie) vlastného pohľadu na problém než neutrálna a kritická prezentácia problematiky.

Priestorové vymedzenie Panorámy kombinuje geografický a geopolitický priestor tak, že ho podmieňuje politickým, resp. strategickým časom. Z odborného politicko-geografického hľadiska je takéto hybridné „zaškatuľkovanie sveta“ veľmi sporné, ale vzhľadom na charakter práce, ktorá v názve sľubuje podať prehľad o tom, čo sa dialo vo svete v oblasti bezpečnosti v bezprostredne predchádzajúcom roku, môže byť taká priestorová štruktúra sveta pochopiteľná. Problémom je práve len skutočnosť, že časové vymedzenie obsahu niektorých príspevkov nie je celkom kompatibilné s názvom knihy. V knihe sa objavuje celkom päť geograficko-geopolitických celkov: A: Transatlantický priestor; B: Postkomunistická Európa; C: Postsovietsky priestor; D: Blízky Východ a Afrika; E: Ďaleký východ.

Už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o tematickú duplicitu, ba „triplicitu“: transatlantický priestor, samozrejme, zahŕňa aj „postkomunistickú Európu“ aj „postsovietsky priestor“ a obrátene, obe tieto historické politické entity patria či už celkom, alebo čiastočne do transatlantického priestoru. Navyše, samotné separovanie postsovietskeho priestoru a postkomunistickej Európy je mimoriadne sporné, keďže ide o priestorové contradictio in adiecto.

Kvalita príspevkov kolíše veľmi mimoriadne. Tzv. vedeckú hodnotu nikto neočakáva, pretože má ísť explicitne o odborné analytické články, popr. štúdie. Skôr je problémom to, že časť príspevkov sa veľmi blíži k žurnalistickému chápaniu, ako pokrývať „current affairs“. V tomto prípade však aj pozitívne kritické hodnotenie veľmi závisí od jednotlivého recenzenta. Pri množstve vstupov (štyri desiatky) sa daný recenzent nechce pustiť do hodnotenia deficitov alebo, naopak, predností jednotlivých príspevkov, pretože to by bolo na škodu komplexnému hodnoteniu. Súhrnne zhodnotené (s uvážením tých lepších aj horších článkov či štúdií), je však možné konštatovať, že vnútorná štruktúra jednotlivých textov je veľmi odlišná tak kvalitou, ako aj obsahom.

Aj samotná kohézia jednotlivých príspevkov prezrádza určitý deficit koncepčného prístupu. V niektorých z celkom piatich okruhov sa to darí veľmi dobre (napr. v kapitole A: Transatlantický priestor), inde (kapitola D: Blízky východ a Afrika) vzniká skôr pocit, že ide o náhodný zhluk mimoriadne nekoherentných príspevkov. To je celkom pochopiteľné aj preto, že transatlantický, resp. euro-atlantický priestor je dlhodobým predmetom záujmu a výskumu slovenských aj českých analytikov (odborníkov, výskumníkov, komentátorov), zatiaľ čo na tak širokú oblasť ako je hybrid „Blízky východ a Afrika“ existuje v oboch krajinách len málo zdatných expertov.

Pre čitateľa zo strednej a vôbec z „postkomunistickej Európy“ (nielen zo Slovenska) je zväčša kľúčovou otázkou záujmu euro-atlantický priestor. Je preto dobre, že v kapitole venovanej transatlantickému priestoru sa podarilo skĺbiť do logickej obsahovej sekvencie tak hlavných hráčov, ako aj kľúčové problémy spolu s technickými a procesnými problémami: NATO, problematika euro-amerických vzťahov, európsky aj americký prínos v spôsobilostiach, vojensko-technické záležitosti aliancie ako celku a oboch strán Atlantiku oddelene.

V porovnaní s tým vyzerajú kapitoly o postsovietskom priestore (kapitola C) a a Blízkom východe a Afrike (kapitola D) veľmi chudobne. Jednak čo odbornej expertízy, jednak čo do obsahového členenia. Ak sa za postsovietsky priestor považuje bývalý ZSSR mínus členské krajiny NATO, potom stredoázijský priestor je veľmi ochudobnený a neproporčne veľký dôraz sa kladie na oblasť severného Kaukazu, čo by nebolo negatívom, ak by sa tak nedialo na úkor Ukrajiny, ktorú v celej knihe prakticky nevidno. Navyše, tri z piatich príspevkov v tejto kapitole pochádzajú od jedného autora.

Kapitola o postkomunistikej Európe (kapitola B) patrí spoločne s kapitolou zahŕňajúcou príspevky k otázke transtlantického priestoru k tým dvom lepším v celej knihe, ale štrukturálne usporiadanie sledu jednotlivých statí a článkov nemá tú logiku, ako v predchádzajúcom okruhu A (transatlantický priestor): geografický faktor „skáče“ od strednej Európy k západnému Balkánu a je navyše prerušovaný mimogeografickými a mimogeopolitickými vsuvkami (napr. o energetickej bezpečnosti).

Kapitola Ďaleký východ (kapitola E) dokladuje dve skutočnosti: po prvé, deficit v oblasti expertov na túto oblasť, resp. neschopnosť zadovážiť si pre túto publikáciu ďalších expertov (Japonsko by si určite zaslúžilo prinajmenšom samostatný príspevok) a po druhé, malý záujem stredoeurópskeho odborného publika o tento región (iste, s výnimkou horúcich tém ako severokórejský jadrový program alebo latentná hrozba konfliktu medzi pevninskou Čínou a Taiwanom).

Ideologizácia niektorých pohľadov je zrejmá, ale to je problém, ktorý sa nedarí odstrániť ani v mnohých iných sumárnych publikáciách tohto druhu, ktoré vznikajú v západnej Európe, v severnej Amerike alebo v iných častiach demokratického veta.

Autor tejto recenzie sa celkom (aj keď nie bez výhrad) hlási ku kladným oceneniam, ktoré na úvod knihy zazneli („Dobrozdania“), pokúša sa však poukázať na určité problémové plochy práce, ktoré sa dajú časom odstrániť. Kniha je jednoznačne jedinečná, potrebná, na Slovensku nemá paralelu a treba ju permanentne kvalitatívne vylepšovať.