doi:10.3849/1802-7199

AMN AL-KHARJI

An Analysis of External Operations Wing of the Islamic State

Jakub RAFAY

This article provides an analysis of the external operations wing of IS –the so-called Amn al-Kharji – focusing on its activities in the West. Apart from describing the organisation’s leadership, internal hierarchy, strategy and means of communication and attack coordination, the author asserts there is a link between recent deadly cells-based attacks and generally unsuccessful lone actor attacks; this connection between the two is not accidental but a result of a grand strategy, designed to hide the planning of larger plots by overloading security services with numerous smaller attacks.

Acknowledgements

This article was supported by the Department of Political Science, Faculty of Social Studies, Masaryk University in Brno under the research project Current Problems of Research in Political Science III. (MUNI/A/1159/2016).

Keywords

Islamic State; ISIS; terrorism; Amn al-Kharji; lone wolves; networks.

ÚVOD

Od roku 2014, kedy sa tzv. Islamský štát [1] (IS) transformoval na v súčasnosti bezpochyby najmedializovanejšiu a najkontroverznejšiu teroristickú skupinu, došlo k početným zmenám v jej organizácii a štruktúre – hlavne v rokoch 2015 a 2016 dochádza k viacerým prehrám na bojiskách v Levante, v dôsledku čoho stratil Islamský štát viac ako štvrtinu územia pôvodne pod jeho kontrolou. Tieto územné straty, spolu s už fungujúcou masívnou propagandistickou mašinériou spôsobili, že IS premiestnil od roku 2015 značnú časť svojho úsilia na „externé operácie“ – eufemizmus pre terorizmus, ktorý skupina šíri mimo územie, ktoré ovláda. Cieľom tejto práce je analyzovať práve toto krídlo externých operácií v organizácii IS, pričom je kladený dôraz hlavne na jeho aktivity v západnom svete. Prvá časť práce obsahuje popis Amn al-Cháridži (AC; v angl. textoch najčastejšie Amn al-Kharji), – orgánu IS, pod ktorého pôsobnosť externé operácie spadajú – tzn. popis jej pozície v širšej hierarchii IS, jej vedenia a vnútornej štruktúry. V druhej časti bude opísaná stratégia externých operácii Amn al-Cháridži a na konkrétnych príkladoch bude demonštrovaný modus operandi príprav a koordinácie teroristických útokov v Európe a USA. Autor argumentuje, že v súčasnosti veľmi často spomínaný trend, podľa ktorého sa islamistický terorizmus na Západe stal viac rozptýleným a prevažujú útoky osamelých vlkov (z angl. lone wolf terrorism [2]; pre označenie takýchto útočníkov bude v práci ďalej používaná skratka LW, plurál LWs) je využívaný Islamským štátom na odlákanie pozornosti a zakrytie skutočnosti, že v západných spoločnostiach operujú spiace teroristické bunky, ktoré sú na rozdiel od LWs častokrát veľmi dobre vycvičené, disponujú sieťou kontaktov, ktorá im uľahčuje prípravu teroristických útokov a ich útoky sú plánované v predstihu, podstatne precíznejšie, detailnejšie a v konečnom dôsledku sú teda aj smrtiacejšie.

Hlavným nedostatkom práce je práve aktuálnosť témy, ktorou sa zaoberá – z tohto dôvodu je nemožné pracovať výlučne s objektívnymi a potvrdenými informáciami z akademického prostredia, nakoľko situácia sa stále vyvíja, neustále sa objavujú nové útoky a nové informácie od dezertérov a zadržaných džihádistov, ktorí si nezriedka odporujú, publikované závery spravodajských služieb naprieč Európou, ale aj think-tankov, analytických centier a novinárov sa v detailoch rôznia a je preto potrebné pracovať s viacerými, často veľmi čerstvými zdrojmi, analyzovať ich a hľadať najpravdepodobnejšiu a najlogickejšiu strednú cestu; aj z tohto dôvodu – spolu s obmedzenými možnosťami triangulácie zdrojov – má článok slúžiť primárne ako hrubý profil organizácie, prehľad doposiaľ známych informácií a takpovediac základný kameň jej výskumu, ktorého konkrétne východiská môžu byť časom a získaním nových informácií ukázané ako nepresné. Zároveň autor môže pracovať jedine s open-source materiálmi a je preto možné, že niektoré závery sa budú líšiť od oficiálnych, doposiaľ nezverejnených záverov bezpečnostných služieb štátov. V práci sa nachádza niekoľko referencií na oficiálne zdroje z IS, ktoré je ale tiež nutné kriticky zhodnotiť a porovnávať s inými zdrojmi pred ich použitím, keďže sú silne ovplyvnené propagandou skupiny.

POZÍCIA V RÁMCI IS, VEDENIE A VNÚTORNÁ ŠTRUKTÚRA

Na úvod je nutné spomenúť, že doposiaľ neexistuje verejne dostupná a analytikmi jednotne uznaná vnútorná štruktúra Amn al-Cháridži, ani jej pozícia v celej štruktúre IS, nakoľko väčšina informácií o organizácii pochádza od bývalých džihádistov, dezertérov a utečencov z územia držaného Islamským štátom, ktorí si často protirečia, prípadne sa autori opierajú o nezverejnené súdne spisy a záznamy z vypočúvaní zadržaných džihádistov. Taktiež sa často ako názov uvádza Emni alebo Amni (أَمْنيّ), čo ale v arabčine označuje bezpečnosť všeobecne a je pravdepodobnejšie, že Amni je kratšie označenie pre bezpečnostnú službu kalifátu, Maktab al-Amni (tzv. Bezpečnostný úrad; založený údajne v 2014) [3], pod ktorý AC spadá.

Jedným z doposiaľ najlepších a najpodrobnejších zdrojov o Maktab al-Amni je analýza Ahmeta Yaylu a Anne Speckhard z The International Center for the Study of Violent Extremism (ICSVE), ktorí v rámci svojho výskumného projektu uskutočnili sériu rozhovorov s 38 dezertérmi z Islamského štátu, popisujúcich svoje skúsenosti a niektorí aj pôsobenie v AC. Podľa ich výskumu sa organizácia zaoberala vnútornou rozviednou činnosťou a vojenským spravodajstvom počas expanzie skupiny v v Iraku a Sýrii v roku 2014 a následne prevzala aj externú pôsobnosť, ktorá zahŕňala obchodovanie s otrokmi, zajatcami a komoditami (ropou, potravinami, vojensky využiteľným materiálom, starožitnosťami) a neoficiálnu interakciu s ostatnými aktérmi v regióne, t.j. sýrskymi a tureckými spravodajskými službami, ale aj rivalskými džihádistickými skupinami. [4]

Práve pre tento účel bolo pod Maktab al-Amni založené krídlo Amn al-Cháridži ako istá forma zahraničnej spravodajskej služby, pod ktorú spadajú aj externé teroristické operácie – toto rozdelenie pôsobností logicky zapadá medzi ďalšie často uvádzané zložky Maktab al-Amni; Terrorism Research & Analysis Consortium medzi ne radí Amn al-Dawlah (štátna bezpečnosť) Amn al-Dakhili (vnútorná bezpečnosť) a Amn al-Askari (vojenské spravodajstvo). [5]

Vedenie skupiny

Celú bezpečnostnú organizáciu Maktab al-Amni navrhol a viedol bývalý plukovník irackej armády z dôb Saddáma Hussaina, Haji Bakr. [6] Jeho posledným známym nástupcom v Maktab al-Amni a teda aj Amn al-Cháridži – ktoré viedol až do svojej smrti počas leteckého útoku 30. augusta 2016 – je Abu Mohammad al-Adnani, hovorca IS, jeden z jeho najaktívnejších propagandistov a jedna z najmedializovanejších postáv skupiny. Okrem organizačných a koordinačných právomocí aj priamo participoval na inšpirovaní a regrutovaní jedincov prostredníctvom článkov v časopise Dabiq, vystupovaním proti západnej civilizácii vo viacerých videách a príhovoroch (viď jeho príhovor „Indeed Your Lord Is Ever Watchful„ z roku 2014, kde vyzýva moslimov žijúcich na Západe k vraždeniu neveriacich [7] alebo „That They Live By Proof„ z roku 2016, kde opätovne vyzýva k vraždeniu civilistov, bez rozdielu vierovyznania [8]) a tiež aj dohliadal na každomesačnú selekciu brutálnych videí, ktoré mali byť použité pre účely propagandy. [9] Zadržaný nemecký džihádista Harry Sarfo, ktorý utiekol zo Sýrie v roku 2015 uviedol v rozhovore, že al-Adnanimu osobne noví regrúti AC po dlhom výcviku skladali bay’ah (prísahu vernosti). [10]

Po viac ako 3 mesiacoch od jeho zabitia skupina predstavila cez jeden zo svojich mediálnych kanálov al-Furqan Media v decembri 2016 v nahrávke „And You Will Remember What I [Now] Say to You“ al-Adnaniho nástupcu. Je nim Abu Hassan al-Muhajir, ktorý preberá funkciu hovorcu skupiny [11]; ohľadne nového vedenia Amn al-Cháridži nie sú dostupné žiadne informácie a je možné, že al-Baghdadi sa rozhodol tieto dve al-Adnaniho role rozdeliť. Ako pravdepodobný nástupca na druhú pozíciu bol viackrát spomínaný Abu Souleiman al-Faransi, jeden z al-Adnaniho poručíkov.

Vlastným menom Abdelilah Himich, al-Faransi je pravdepodobný kandidát preto, lebo podľa doposiaľ známych informácií mal vplyv na niekoľko teroristických útokov vo Francúzsku a k tejto roli ho viac-menej predurčuje aj jeho predchádzajúca kariéra a skúsenosti získané vo francúzskej Cudzineckej légii, s ktorou sa zúčastnil niekoľkých misií v Afghanistane. [12] Objavili sa názory, podľa ktorých je al-Faransi už dlhšie formálnym veliteľom Amn al-Cháridži, no al-Adnani – ako veliteľ nadradenej Maktab al-Amni – si stále ponechával väčšinu právomocí. [13] Akýkoľvek nástupca ale bude mať problém vybudovať si takú pozíciu a reputáciu medzi najvyššími veliteľmi Islamského štátu, ako mal al-Adnani. Je veľmi pravdepodobné, že v mesiacoch krátko po al-Adnaniho smrti došlo ku vnútornému boju o moc – čo by čiastočne vysvetľovalo útlm zahraničných teroristických útokov (nielen tých v Európe) riadených z centrály IS a 3-mesačnú absenciu funkcie hovorcu skupiny – ktorý mal za následok rozdelenie al-Adnaniho funkcií medzi dvoch ľudí.

Štruktúra a nižšie velenie

Vnútorné štruktúra skupiny je hierarchická a na nižších úrovniach geograficky a neskôr takticky rozdelená, pričom čím nižšie ideme, tým viac decentralizovaný charakter naberá a viac sa približuje Sagemanovmu konceptu „leaderless jihad.“ [14]

Ako je vyššie spomenuté, hneď pod al-Adnanim sú na druhej úrovni velitelia operácií Abu Ahmad (vlastným menom Oussama Ahmad Atar; vzdialený príbuzný bratov El Bakraoui, ktorí útočili v marci 2016 v Bruseli [15]) a vyššie spomenutý Abu Souleymani al-Faransi. Títo velitelia sa nachádzajú v Sýrii, majú na starosti výber cieľa a hrubú prípravu jednotlivých operácií, ktorých návrh neskôr predložia al-Adnanimu (resp. teraz už jeho nástupcovi) a ten im dá svoj súhlas. Podľa US State Department bol al-Faransi údajne zaangažovaný do príprav parížskych aj bruselských útokov (aj z tohoto dôvodu bol neskôr týmto orgánom pridaný na zoznam „Specially Designated Global Terrorists“ [16]; Atar bol zas identifikovaný ako koordinátor útokov v Bruseli a pravdepodobne mal vplyv aj na parížske útoky, keďže jeho telefónne číslo sa našlo v nohaviciach jedného z útočníkov pred Stade de France. [17] [18]

Pod al-Faransiim sa na tretej úrovni v hierarchii nachádzajú traja regionálni velitelia (v angl. zdrojoch theatre commanders); identita veliteľa pre „arabské záležitosti“ ešte nie je známa (i keď tento post údajne existuje; niekde aj označovaný ako odnož „Turecko“ a má na starosti teroristické operácie v okolitých arabských krajinách) a doposiaľ známi z tejto trojice sú iba Bahrun Naim (veliteľ pre juhovýchodnú Áziu) a Salim Benghalem (veliteľ pre Európu). Benghalemovo dosadenie do postu veliteľa pre Európu je logické, nakoľko ide o v súčasnosti jedného z najhľadanejších francúzskych teroristov. Bol členom legendárnej džihádistickej bunky, ktorá verejne praktikovala istú formu vojenského výcviku v parížskom parku Buttes-Chaumont – odtiaľ aj meno samotnej skupiny (ďalšími členmi bunky boli bratia Saïd a Chérif Kouachi, ktorí sú zodpovední za útoky na redakciu Charlie Hebdo alebo Amedy Coulibaly, ktorý paralelne s týmto útokom zaútočil na parížsky kóšer supermarket). [19] Benghalem v roku 2011 s Chérifom Kouachim odišli do Jemenu, kde sa mali dostať do styku aj s Anwarom al-Awlakim. V roku 2013 odišiel bojovať do Sýrie, kde spolupracoval s ďalším európskym džihádistom, Mehdim Nemmouche (ten po návrate zaútočil v máji 2014 na židovské múzeum v Bruseli, kde zabil 4 ľudí). Benghalem mal taktiež prispieť k radikalizácii mnohých Francúzov a mal zabezpečiť, aby taktiež odišli bojovať do Sýrie a Iraku.

Na štvrtej úrovni, hneď pod Benghalem, sa nachádzajú taktickí velitelia v rámci Európy, ktorých úlohou je organizácia a dohliadanie na bezproblémové vykonanie operácií. Prvý z nich je Fabien Clain (nom de guerre Omar) – veterán spomedzi francúzskych džihádistov, ktorý je bezpečnostným zložkám známy viac ako 15 rokov [20], je priamo prepojený s vyššie uvedeným Mehdim Nemmouche, Mohamedom Merahom (terorista, ktorý v marci 2012 útočil na juhu Francúzska na moslimských členov armády a na miestnu židovskú obec, pričom zavraždil 7 ľudí), Sidom Ahmedom Ghlamom (mal v apríli 2015 zaútočiť na niekoľko parížskych kostolov; po zavraždení jedného civilistu sa postrelil do nohy a bol zadržaný) a nepriamo je spojený aj s vraždou dvoch policajtov v meste Magnanville Larossim Abballou. Zároveň od roku 2005 Clain pomáhal organizovať presuny potenciálnych džihádistov z Francúzska do Iraku, za čo bol následne aj uväznený. Tiež sa zistilo, že hlas, ktorý vo videu zo 14. novembra oslavuje útoky v Paríži a v ktorom sa skupina k útokom prihlasuje, patrí Clainovi. [21]

Druhým je Abdelhamid Abaaoud (nom de guerre Abu Omar; niekde aj Abu Umar alebo vo francúzskych textoch ako Abou Omar), koordinátor okrem mnohých iných aj útokov v Paríži z 13. novembra 2015.

Práve Abaaoudova prítomnosť v Európe a osobná účasť na útokoch (napriek vedomiu, že môže prísť o život, aj keď ešte všetky jeho operácie nie sú dostatočne rozbehnuté) naznačujú, že Abaaoud nebol veľmi vysoko v hierarchii skupiny a rozhodne nebol „mastermind“ parížskych útokov tak, ako bol krátko po nich prezentovaný v médiách. Napriek tomu sa objavil vo viacerých propagandistických videách skupiny, interview s nim sa nachádza v 7. vydaní propagandistického časopisu Islamského štátu, Dabiq [22], a počas svojho pôsobenia v sýrskej Rakke mal na starosti prípravu regrútov, ktorí budú vyslaní do Európy ako LWs – príkladom je prípad Reda Hame, ktorému podľa jeho vlastných slov dával Abaaoud v Rakke operatívny tréning, učil ho zachádzať so strelnými zbraňami a koordinoval jeho cestu naprieč Európou (okrem iných sa mal Hame zastaviť aj v Prahe, kde si mal kúpiť českú SIM kartu); zároveň existujú dôkazy, podľa ktorých bol Abaaoud v kontakte s ďalšími džihádistami v Európe, a to so vyššie spomenutými Ghlamom, Nemmouche a tiež aj s Ayoubom el-Khazzanim, ktorý v auguste 2015 neúspešne zaútočil na vlak Thalys na linke Amsterdam – Paríž.

Okrem výcviku LW aktérov Abaaoud pripravoval minimálne jednu teroristickú bunku, ktorá by bola schopná útočiť paralelne s LWs. V januári 2015 došlo k jej odhaleniu a zabitiu jej členov v úkryte v belgickom meste Verviers. Ako potenciálnym taktický veliteľ sa javí Rashid Kassim (nom du guerre Ibn Qassim), 29-ročný francúzsky džihádista, ktorý v roku 2012 spolu s manželkou a deťmi odišiel do Egypta a odtiaľ do Sýrie. Do pozornosti bezpečnostných úradov sa dostal po tom, čo sa jeho meno objavilo v spojitosti s viacerými teroristickými incidentmi vo Francúzsku, hlavne v druhej polovici roku 2016. Išlo napr. o brutálnu vraždu kňaza dvomi mladými džihádistami v Saint-Étienne-du-Rouvray, vyššie spomenutý útok Larrosiho Abballu, pokus ženského komanda o bombový útok na parížsku katedrálu Notre Dame v septembri 2016 alebo sériu neúspešných útokov neplnoletými v septembri toho roku. [23] Vo všetkých prípadoch sa našlo prepojenie Kassima na útočníkov cez spoločnú komunikáciu v aplikácii Telegram (viac o tomto spôsobe komunikácie viď podkapitolu „Komunikácia“), kde jednotlivcov povzbudzoval k útokom. Vzhľadom na načasovanie Kassimovych aktivít sa javí ako reálnou aj možnosť, že je náhradným taktickým veliteľom za zabitého Abaaouda.

Nie je možné urobiť definitívne závery, no z týchto príkladov možno vyvodiť, že taktickí velitelia sa nachádzajú v Sýrii, majú na starosti logistické zabezpečenie operácií, výber útočníkov, tréning, zabezpečenie ich dopravy na miesto vykonania útoku a v Abaaoudovom prípade aj prítomnosť in situ a priamu účasť na útokoch – či tomu tak bude ale aj v prípade Fabiena Claina alebo Kassima je otázne. Nemajú ale na svedomí výber cieľa a navrhnutie základných, hrubých čŕt operácie – dôkazom môže byť, že vyššie spomenutý Reda Hame uviedol, že už pred letom 2015 (a teda dlho pred útokmi na parížsky Bataclan) mu navrhol Abaaoud ako možný cieľ „rockový koncert v európskej krajine“ – zároveň k útokom priamo na Bataclan vyzýval Clain už v roku 2009, pretože považoval jeho vtedajších majiteľov za sionistov (reagoval tak na každoročnú tradíciu podniku, kedy jeho majitelia organizujú koncert na podporu izraelskej hraničnej polície Magav). [24] Je preto veľmi pravdepodobné, že pokyn na vykonanie útokov z 13. novembra 2015 (spolu s jeho okrajovými „odpútavajúcimi“ útokmi na Stade de France a v parížskych reštauráciách, i keď tie sa pre ich sekundárnu rolu zdajú byť skôr taktickým rozhodnutím) prišiel z vyšších úrovní hierarchie AC, nakoľko v mysliach francúzskych džihádistov samotný Bataclan už dlhšie predstavoval legitímny cieľ a nešlo teda o ad hoc rozhodnutie Abaaouda.

MODUS OPERANDI AMN AL-CHÁRIDŽI

Nasledujúca kapitola sa bude venovať modu operandi Amn al-Cháridži pri plánovaní a prípravách útokov v západnom svete. Od „grand strategy“ externých operácií až po operatívne postupy v konkrétnych prípadoch bude demonštrovaná stúpajúca sofistikovanosť postupov, stále vyššie požiadavky kladené na operačnú bezpečnosť a vysoká flexibilita skupiny prispôsobiť sa a spĺňať tieto požiadavky.

Skupina využíva kombináciu centrálneho dohľadu a rozptýlenej, decentralizovanej organizačnej stratégie, pričom druhá zložka je prítomná hlavne na nižších úrovniach hierarchie. Týmto sa skupina prispôsobila trendu posilňovania „stredného managementu“ medzi militantnými skupinami a zároveň pevným prepojením s vyšším velením odstránila nutnosť správnej interpretácie výrokov vedenia veliteľmi na nižších úrovniach. [25] Na základne ich pôvodu, minulosti a kontaktov sú taktickým veliteľom pridelené oblasti pôsobnosti spolu s možnými cieľmi útokov; pokiaľ ide o väčšie útoky, zdá sa, že tých ciele určuje vyššie velenie skupiny. Naopak, výber konkrétneho cieľa pri menších LW útokoch záleží na výbere samotného útočníka a jeho taktický veliteľ má len poradnú funkciu. [26] Okrem tohto, operatívne plánovanie a časový rámec pre vykonanie operácie už záležia iba na ich vlastnej iniciatíve. Táto variácia toho, čo Bruce Hoffman označuje ako „jednotky autonómneho velenia“ (autonomous leadership units) poskytuje nižším úrovniam väčšiu flexibilitu a nezávislosť – oboje faktory kriticky potrebné na fungovanie v nepriateľskom prostredí. [27] Delegovanie právomocí na nižšie úrovne zvyšuje pravdepodobnosť úspechu útoku, zatiaľ čo oslobodzuje vyššie úrovne hierarchie od povinností detailného plánovania.

Napriek veľmi populárnemu – a do istej miery aj veľmi mylnému – presvedčeniu vo výskume terorizmu, ale aj medzi politikmi, podľa ktorého sa súčasný terorizmus kvôli zlepšeným monitorovacím schopnostiam štátnych bezpečnostných agentúr a spravodajských služieb stáva stále viac „difúznym“ a miesto útokov buniek a sietí vidíme stále viac útočníkov „osamelých vlkov,“ nie je možné povedať, že útoky buniek a sietí vymizli alebo bol ich dopad zmenšený – práve naopak, niektoré z najsmrteľnejších útokov posledných rokov boli zorganizované a vykonané príslušníkmi štruktúry Amn al-Cháridži. Je zrejmé, že Islamskému štátu sa darí úspešne kombinovať niekoľko prístupov ku organizovaniu teroristických útokov mimo územie, ktoré drží. Nie je teda na mieste hovoriť oddelene o „lone wolf“ terorizme a o terorizme sietí a buniek; v prípade AC je oveľa presnejšie chápať tieto dva fenomény ako pracujúce spolu – vedome aj nevedome – v rámci širšej stratégie skupiny.

Dymová clona ako „grand strategy“ džihádu v Európe

V popredí tohto argumentu stojí skutočnosť, že IS sa nezameriava iba na jeden typ útokov, ale od svojho vzniku aktívne podporuje obidva typy – na jednej strane prostredníctvom svojich mediálnych odnoží radikalizuje a inšpiruje jedincov v ich domovských krajinách na Západe, na druhej strane založil Amn al-Cháridži, ktorého úlohou je popri amatérskych LW útokoch páchať podstatne komplikovanejšie, technicky aj logisticky lepšie zvládnuté a v dôsledku toho aj smrteľnejšie útoky. Zdá sa, že tieto dva prístupy sa vyvíjajú oddelene a nezávisle jeden na druhom.

V roku 2015 ale dochádza k priamemu prepojeniu týchto dvoch organizačných prístupov do jedného, a to hlavne v období, kedy vedenie operácií vo Francúzsku dostáva Abdelhamid Abaaoud, veliteľ novembrových útokov z Paríža. Abaaoudovi sa podarilo viesť európsky džihád na dvoch frontoch – popri školení osôb (či už v Rakke, ktorých vysielal imigrantskými trasami do Európy alebo diaľkovou koordináciou a prípravou útokov jedincami, ktorí už v Európe boli) paralelne organizoval teroristické bunky. Bruselská bunka, ktorá v novembri útočila v Paríži a neskôr jej časti aj v marci 2016 v Bruseli nebola jedinou ani prvou. Už 16. januára 2015 došlo počas policajného zásahu v belgickom meste Verviers k rozbitiu prvej bunky, pri ktorej založení bol Abaaoud osobne na mieste. Spolu s jej členmi, ktorí boli pri zásahu zabití, Khalidom Ben Larbim a Soufiane Amgharom je Abaaoud zároveň vyfotený v článku v 7. čísle časopisu Dabiq, kde opisuje svoj útek z Belgicka po rozbití bunky naspäť do Sýrie. Obaja členovia bunky mali v roku 2014 odcestovať z Belgicka ako foreign fighters do Sýrie, kde sa dostali do kontaktu s Abaaoudom a spolu s nim sa koncom roka vrátili do Európy, aby založili bunku vo Verviers; v jednom bode ich cesty sa Abaaoud odpojil a najbližšie sa objavil v Grécku, odkiaľ rozdával pokyny cez telefón. [28] Ďalší člen bunky, ktorý bol neskôr zadržaný, Mohammad Hamza Arshad, sa zatiaľ javí ako „zabezpečovateľ“ (z ang. caretaker – osoba, ktorá dohliada na logistické zabezpečenie operácie, dopravu, prenajíma ubytovanie, zbrane apod.). Arshad ale pri výsluchu uviedol, že konal zo strachu o svoj život na pokyn z Turecka (pre vysvetlenie prečo z Turecka a nie Sýrie viď kapitolu „Komunikácia“) od istého „Omara“ – nie je jasné, či išlo o skrátené nom de guerre Abaaouda (Abu Omar) alebo bol v operácii zaangažovaný aj druhý taktický veliteľ, Fabien Clain (nom de guerre Omar).

Po januárovom neúspechu bunky z Verviers sa Abaaoud vracia do Sýrie, kde zakladá druhú bunku. Opäť zakladá bunku na mieste, jej členovia sú školení na bojiskách v Sýrii a dokonca sa po parížskych útokoch objavujú vo videu „Kill Them Wherever You Find Them” z 24. januára 2016, kde popravujú zajatcov. [29] Zároveň, okrem 9 známych parížskych útočníkov sa na začiatku októbra 2015 vydali na cestu separátne aj ďalší traja útočníci – Adel Haddadi, Muhammad Usman (údajný výrobca výbušnín pre pakistanskú teroristickú skupinu Lashkar-e-Taiba [30], ktorá má na svedomí okrem iných aj útoky v Bombaji z roku 2008) a Abid Tabaouni. Títo útočníci boli v Grécku zadržaní na takmer mesiac, čo je dôvod, prečo sa nemohli zúčastniť útokov z 13. novembra – 14. novembra iba dorazili do utečeneckého tábora v Salzburgu. [31] Haddadi a Usman tu boli 10. decembra 2015 zadržaní, zatiaľ čo Tabaounimu sa podarilo utiecť; ten bol zadržaný až v júli 2016 v Bruseli.

Celá Abaaoudova bunka odchádza do Európy v druhej polovici roku 2015, veľmi pravdepodobne používajúc trasy, ktorými prúdia do Európy imigranti; o dvoch samovražedných útočníkoch spred Stade de France je známe, že sa 3. októbra dostali z Turecka do Európy cestou loďou na grécky ostrov Leros. [32] Odtiaľto sa pravdepodobne podobne ako vyššie spomenutý Tabaouni dostali ďalej do Francúzska a Belgicka, kde skupina mala sympatizantami a pomocníkmi – medzi nimi aj Salah Abdeslam alebo Abaaoudova sesternica Hasna Ait Boulahcen (zabitá spolu s Abaaoudom počas policajného zásahu v parížskej štvrti St. Denis) [33] – prenajatú sieť úkrytov (napr. v belgických mestách Auvelais a Charleroi alebo v bruselskom predmestí Schaerbeek). [34] Taktiež mali členovia tejto podpornej, logistickej siete na starosti vyzdvihnutie členov bunky v rôznych európskych mestách a krajinách (resp. akonáhle sa objavili v krajine Schengenského priestoru) a ich dovezenie do Belgicka, kde boli útoky skoordinované a pripravené. O Salahovi Abdeslamovi je známe, že si prenajal vozidlo, ktoré sa dvakrát objavilo v druhej polovici septembra v Maďarsku, aby jeho šofér na hlavnej vlakovej stanici v Budapešti vyzdvihol dve osoby [35] (nie je známe, či vozidlo šoféroval Abdeslam osobne alebo druhá osoba; ako možný komplic sa spomína aj Ahmet Dahmani, údajný obstarávateľ logistiky pre bunku zadržaný v Turecku krátko po útokoch v sprievode dvoch členov IS). Zároveň mal Abdeslam 3. októbra vyzdvihnúť v nemeckom meste Ulm ďalšieho útočníka s falošným sýrskym menom „Monir Ahmed Alaaj“ spolu s Osamom Krayemom, budúcim (neúspešným) bombovým útočníkom na stanicu bruselského metra. [36]

Celý tento proces prebiehajúci od Abaaoudovho úteku do novembrových útokov sa ale sieti podarilo zakryť dvomi dôležitými ťahmi. Prvým bolo vyhlásenie, že Abaaoud bol zabitý v októbri 2014 počas francúzskeho náletu na lokalitu v Rakke, kde mali byť pod Abaaoudom trénovaní foreign fighters. Údajne túto informáciu dostala priamo jeho rodina, čo zvýšilo hodnovernosť tejto správy (keďže verejné prehlásenie skupiny o smrti v podstate veľmi nízko-profilového džihádistu by mohlo vyvolať podozrenie). [37] Jednou možnosťou je, že išlo o krok naplánovaný Abaaoudom, keďže západné bezpečnostné služby priznávajú, že Abaaouda v Sýrii dlhšie sledovali – s čím veľmi pravdepodobne počítal, vzhľadom na jeho známu radikalizáciu a medializované odvlečenie 13-ročného brata Younesa do Sýrie na začiatku roku 2014. [38] Druhou možnosťou je, že Abaaoud veľmi dobre využil situáciu, ktorá sa naskytla a po nálete jednoducho dal cez prostredníkov rodine vedieť, že bol zabitý, čo mu umožnilo cestovať od októbra do Európy bez povšimnutia. Za každý okolností je ale možné predpokladať, že tento krok vyradil Abaaouda z pozornosti spravodajských služieb a jemu aj jeho bunke zaručil praktickú slobodu pohybu do a vnútri Európy.

Druhý ťahom pre odpútanie pozornosti bolo zorganizovanie útokov zdanlivých LWs, pričom sa nejednalo o „osamelých vlkov“ v zmysle, ako je termín vnímaný v rámci teroristických štúdií (t.j. izolovaný útok iba inšpirovaný ideológiou bez väzieb na hlavnú organizáciu) [39] [40], ale skôr ich možno nazývať ako „lone actors“ – osamelí aktéri, no stále s dohľadateľnými väzbami na štruktúru skupiny. Ich prepojenie na Abaaouda sa preukázalo až po novembrových útokoch a pred nimi teda nebolo známe, resp. ignorované, keďže Abaaoud bol považovaný za zabitého. Francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve uviedol po útokoch, že zo šiestich zmarených teroristických útokov vo Francúzsku bol Abaaoud napojený minimálne na štyri. [41] Ako je v kapitole „Štruktúra a nižšie velenie“ uvedené, Abaaoud mal napojenie na Mehdiho Nemmouche, útočníka z kodanského židovského múzea, diaľkovo koordinoval nepodarené útoky Sida Ahmeda Ghlama z aprílu 2015 a Ayouba El Khazzaniho z augusta toho istého roku a zo Sýrie vyslal viackrát spomínaného Redu Hame, zadržaného tiež v auguste 2015 (pozn: Hame je zatiaľ jediný, ktorý je známy; pre rozsah Abaaoudovych aktivít v Sýrii, ako sú opísané nim aj mnohými inými zadržanými džihádistami je vysoko pravdepodobné, že Hame nebol jediný). Práve tieto útoky slúžili na odtiahnutie pozornosti európskych bezpečnostných služieb od možnosti, že existuje skrytá teroristická bunka a prinútili ich teda viac sa zameriavať na veľkoplošné sledovanie potenciálnych LWs, vyšetrovanie neúspešných útočníkov a hľadanie spojitostí miesto rozkrývania sietí. [42] Spolu s klamlivým presvedčením, že Abaaoud je mŕtvy došlo k vytvoreniu slepého miesta v optike bezp. služieb, ktoré dovolilo Abaaoudovi a jeho bunke dostať sa do Európy bez povšimnutia a pripraviť masové parížske útoky bez odhalenia. Marc Trevidic, bývalý hlavný francúzsky sudca pre protiteroristický boj priamo nazval túto taktiku „dymová clona.“ [43]

Zmena stratégie?

V poslednej dobe a hlavne po odkrytí siete po parížskych a bruselských útokoch dochádza k väčšiemu dôrazu na útoky jedincov - do istej miery ide o nutný postup, keďže (nielen vojenskými) aktivitami medzinárodnej koalície bojujúcej proti IS bolo skupine podstatne sťažené na jednej strane vysielať na Západ jedincov vycvičených na území kalifátu a na druhej strane prijímať zahraničných bojovníkov. Zároveň sa spravodajské a bezpečnostné služby začali prispôsobovať zmenenej povahe terorizmu v ich krajinách a viac si uvedomujú hrozbu existencie sietí a buniek. Toto prinútilo v máji 2016 hovorcu skupiny a veliteľa Maktab al-Amni, Abu Muhamada al-Adnaniho vyhlásiť, že ak vlády iných krajín „zavreli dvere hidžry (úteku, migrácie do dar al-Islam, krajiny Islamu), my by sme mali otvoriť dvere džihádu v ich krajinách,“ [44] pričom tak priamo re-definoval základný odkaz skupiny pre sympatizantov v zahraničí. Od vyhlásenia kalifátu v roku 2014 možno naprieč propagandistickými produktami skupiny nájsť jasne artikulovaný odkaz „vykonajte hidžru a pomôžte nám vybudovať kalifát“, ktorý sa ale teraz mení a podľa vzoru al-Káidy (a jej preferencie boja proti „ďalekému nepriateľovi“ namiesto blízkych nepriateľov, t.j. vlád islamských štátov, ktoré skupina vníma ako kacírske) sa snaží inšpirovať sympatizantov, aby radšej zostávali vo svojich krajinách a páchali útoky tam; tento prístup prevzal už aj nový predpokladaný taktický veliteľ, Rashid Kassim, ktorý svoje internetové publikum vyzýva ku „terorisme du proximité„ (z fr. „blízky terorizmus“). Na rozdiel od al-Káidy (AQ) ale IS v tejto druhej, „post-bruselskej“ fáze ostáva pri menších, primitívnych útokoch a neuchyľuje sa k tomu, čo je v zahr. literatúre nazývané „spectaculars“ – veľkolepé sofistikované útoky s obrovskými počtami obetí (čo je na jednej strane aj pochopiteľné, keďže ciele útokov AQ boli viac politické, t.j. snažili sa tlakom z neprijateľných obetí prinútiť západné vlády, aby prestali s podporou blízkovýchodných režimov a stiahli svoje jednotky v regióne – útoky Islamského štátu sú viac reaktívne a impulzívne, teda reagujúce na vojenské operácie Západu na ich území a sú podstatne viac ideologicky ako politicky diktované).

Záverom je ale nutné spomenúť, že aj keď sa zdá, že uvedená dvojprístupová stratégia AC už stratila na relevancii, môže ísť o chybnú domnienku - vďaka niekoľkým úspešným útokom a následným vyšetrovaniam existuje z obdobia používania tejto stratégie najviac informácií a v súčasnosti môže byť miera spolupráce a koordinácie postupov na podobnej úrovni, no ešte nie je odhalená, resp. verejné známa. Je možné konštatovať, že oproti roku 2015 sú bezp. zložky zasiahnutých štátov efektívnejšie pri prevencii útokov a odkrývaní buniek – viď napr. zákrok nemeckých zložiek z 13. septembra 2016 proti bunke v štáte Šlezvicko-Holštajnsko, ktorej členom bol aj istý 17-ročný Mahir al-H., ktorý mal dostať v Rakke tréning zaobchádzania so zbraňami a výbušninami [45], zadržanie španielskej bunky piatich spolupracujúcich radikálov vo viacerých európskych krajinách koncom septembra 2016 [46], alebo jeden z posledných prekazených útokov vo Francúzsku z decembra 2016. [47]

„Virtual puppeteers“ a „clean men“

Ďalšími dvomi dôležitými postupmi, ktoré Amn al-Cháridži používa pre organizovanie ich externých operácii sú tzv „virtuálni bábkari“ (z angl. virtual puppeteers; ďalej už iba VP) a „čistí muži“ (z angl. clean men). Tieto postupy boli a sú kritickými hlavne pre riadenie vyššie spomenutých zdanlivých LW útokov.

VP sú jedinci, ktorí koordinujú a inšpirujú útoky na diaľku, pričom útočník má so svojim koordinátorom iba virtuálny styk. Osobný styk je nemožný, keďže koordinátori sa nachádzajú často práve v Sýrii alebo Iraku. Ich úloha je zväčša nemateriálna - jedinca diaľkovo radikalizujú, poskytujú pocit priameho napojenia na skupinu, pocit participácie na niečom väčšom, psychickú podporu pred útokom, ale aj konkrétnu operatívnu podporu, ako napr. pomoc s výberom cieľa alebo zbraní. Výnimočne môže ísť o logistickú podporu na diaľku, ako napr. oznámenie útočníkovi, kde nájde materiál potrebný pre útok. Taktiež zabezpečujú prenos posledných videonahrávok, prípadne odkazov a bay‘ah od útočníkov do centrály IS. [48] Je možné, že funkcia VP je jednou z funkcií taktických veliteľov a teda sa tieto dve role prekrývajú. Medzi najznámejších VP patrí Junaid Hussain, veľmi schopný britský hacker a neskôr džihádista operujúci pod vlajkou IS, ktorý mal okrem mnohých zahraničních bojovníkov kontakt aj na útočníkov z texaského Garlandu, ktorí tam neúspešne zaútočili na súťaž v kreslení karikatúr proroka Mohameda v máji 2015 [49] a tiež bol cez prostredníka napojený na 17-ročného Austrálčana zadržaného 8. mája 2015 pre prípravy bombového útoku v Melbourne. [50] Ďalej sem možno počítať aj Abdelhamida Abaaouda a jeho riadenie útokov vo Francúzsku, taktického veliteľa Fabiena Claina, ktorý mal zabezpečiť pre Sida Ahmeda Ghlama vozidlo a zbrane pre jeho nepodarený útok z apríla 2015 [51]; mal byť tiež v kontakte s vrahmi kňaza z Saint-Étienne-du-Rouvray a minimálne s jedným z potenciálnych podporovateľov Larossiho Abballu, vraha policajtov z Magnanville, Saadom Rajrajim, ktorý sa s Clainom stretol v roku 2010 vo väzení a u ktorého sa po útoku našlo Clainovo tel. číslo a e-mailová adresa. [52] Ďalším diaľkovým organizátorom je Austrálčan Neil Prakash, ktorý sa po svojom odchode do Sýrie objavil v niekoľkých videách vyzývajúc jeho krajanov ku úteku do kalifátu a tiež mal byť v kontakte s minimálne 4 jedincami, ktorí plánovali útoky v Austrálii. [53]

Zatiaľ čo Prakash fungoval ako VP exkluzívne pre Austráliu, pre Severnú Ameriku fungoval zo Sýrie až do svojej smrti v apríli 2016 Sudánec pod menom Abu Isa al-Amriki. Podľa vyhlásenia Pentagonu, al-Amriki spolu so svojou manželkou, Shadi Jabar Khalil Mohammad (sestrou 15-ročného Farhada Mohammada, ktorý v októbri 2015 zastrelil účtovníka pred policajnou stanicou v Sydney) boli aktívni v regrútovaní zahraničních bojovníkov a zaangažovaní v plánovaní útokov v USA, Kanade a Spojenom kráľovstve. [54] Posledným zo známych VPs je Rashid Kassim, organizátor ženského komanda, ktoré sa malo pokúsiť o bombový útok na parížsku katedrálu Notre Dame na začiatku septembra 2016. Zároveň mal mať „inštrumentálny vplyv“ na útočníkov zo Saint-Étienne-du-Rouvray, Larossiho Abballu a v období august-septembri 2016 mal naviac inšpirovať minimálne 4 francúzskych tínedžerov k útokom. [55]

Na druhú stranu „clean men“ sú osoby, ktoré sú s útočníkmi v osobnom kontakte. Ich hlavnou úlohou je fungovať ako prostredník medzi útočníkom a členom AC, veľmi pravdepodobne priamo taktickým veliteľom. Ako uviedol zadržaný džihádista Harry Sarfo, ich úlohou je „pomôcť prepojiť ľudí so záujmom spáchať teroristické útoky s agentmi AC, ktorí môžu predať útočníkom inštrukcie na všetko, od vyrobenia samovražednej vesty až po priznanie sa ku spáchaniu útoku v mene IS.“ [56] Výhodou týchto osôb má byť, že sú zámerne vyberaní spomedzi nedávnych konvertitov k islamu a pretože nemajú žiadnu známu konexiu k džihádistom, nie sú sledovaní, dokonca ani evidovaní spravodajskými službami ako možný spojovací článok medzi AC a osamelými aktérmi. [57] Práve kvôli existencii týchto ľudí a ich neodhaleniu je možné, že mnoho útokov, ktoré boli pokladané za LW útoky boli v skutočnosti útoky koordinované z AC.

Komunikácia

Komunikácia medzi členmi AC navzájom, ale aj s útočníkmi na Západe využíva v značnej miere verejne dostupné aplikácie a programy, ktoré poskytujú rôzne spôsoby šifrovania komunikácie. Dôvodom je ich ľahká dostupnosť a šíriteľnosť (ktorá je pre kontakt s jedincami-amatérmi mimo takpovediac „elitný klub“ džihádistov v Rakke a Mosule kľúčová) a tiež aj dostatočný level poskytovaného šifrovania a utajenia. Medzi najznámejšie patria verejne dostupné komunikačné aplikácie Telegram Messenger a WhatsApp, poskytujúce end-to-end šifrovanie (E2EE), ktoré znemožňuje bezpečnostným službám zachytiť správy odpočúvaním v strede komunikačného kanálu. Obe aplikácie boli džihádistami preukázateľne používané (naviac Rashid Kassim používal Telegram na vytvorenie vlastnej miestnosti, kde komunikoval a radikalizoval naraz viacero užívateľov; práve preniknutím do tejto siete bolo možné identifikovať jeho aktivity a nasledovníkov). [58] Istú formu šifrovania používal aj Junaid Hussain na komunikáciu s útočníkmi z Garlandu, nakoľko sa našlo 109 šifrovaných správ vymenených medzi jedným z útočníkov a Hussainom v deň útoku, ktoré ostali pre FBI nečitateľné. [59] IS zároveň publikoval v 9. vydaní svojho francúzskeho časopisu Dar al-Islam 15-stránkový manuál „Sécurité Informatique, v ktorom dáva čitateľom podrobný návod, ako šifrovať svoju komunikáciu a skryť svoju identitu v kyberpriestore (tu odporúča okrem iného aj dobre známe spôsoby ako prehliadač Tor, šifrovací software Tails a spomína sa tu aj Telegram). [60] Je zrejmé, že skupina zámerne vyberá programy od vývojárov, ktorí majú dobrý záznam o dodržiavaní súkromia svojich užívateľov a ktorí nevlastnia šifrovacie kódy svojich aplikácii, ale ich výmena prebieha výhradne medzi používateľmi a nemôžu teda poskytovať „back door access“, t.j. vynútený prístup „zadnými vrátkami“ na požiadanie štátnych orgánov – v tejto spojitosti je vhodné spomenúť niekoľkomesačnú neschopnosť štátnych orgánov preniknúť do telefónu iPhone útočníkov zo San Bernardina; holistické zabezpečenie systému a nevôľa spoločnosti Apple spolupracovať s úradmi mali za následok, že americkým bezpečnostným službám trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo telefón odblokovať.

Taktiež sú používané aj regulárne sociálne siete ako Twitter alebo Facebook, no tie bývajú používané v podstatne nižšej miere práve pre nízku úroveň bezpečia, ktorú poskytujú. Spomenutá bunka v Španielsku bola v septembri 2016 odhalená pre radikálne príspevky a snahy o regrutovanie, ktoré uverejňovala v skupine na Facebooku. Twitter býval naopak frekventovane používaný na verejné deklarácie skupiny, do plošného rušenia pro-IS účtov prevádzkovateľmi služby bol zároveň aj miestom tisícok účtov používaných na komunikáciu a zdieľanie propagandy a práve na tejto sieti sa našli ďalšie možné prepojenia Junaida Hussaina s útočníkmi z Garlandu. Tieto siete sú ale podstatne menej bezpečné ako predošlé možnosti a nebývajú používané na predávanie citlivých informácií o operáciách, resp. aspoň členovia AC ich na to rozhodne nepoužívajú.

Zaujímavý spôsob komunikácie pri svojom zadržaní prezradil Reda Hame. Tomu bol pred odchodom do Európy predaný USB kľúč s programami CCleaner (určeným na vymazanie histórie internetového prehliadania) a TrueCrypt (doteraz jeden z najspoľahlivejších šifrovacích nástrojov). Hame mal použiť šifrovací program, aby nahral súbor so zašifrovanou textovou správou na konkrétne turecké verejné internetové úložisko (v podstate tureckú obdobu serveru ulož.to). Nato mal druhým programom zahladiť stopy po svojej aktivite na internete. Tento konkrétny zašifrovaný súbor si mali následne z tureckého serveru stiahnuť Hameho kontrolóri v Sýrii. [61] Aj keď sa tento postup zdá ako veľmi dobre premyslený a poskytujúci veľmi nízku mieru odhaliteľnosti a prelomenia, Robert Graham, odborník na kyberbezpečnosť uvádza, že Hame tento postup nikdy nepoužil, nakoľko zabudol heslá a názov úložiska. Zároveň, akonáhle sa západné služby o tejto technike dozvedeli, stalo sa jej ďalšie používanie veľmi riskantným, nakoľko úrady už vedeli čo majú hľadať. [62]

Druhý spôsobom komunikácie, ktorého používanie Abaaoud Hamemu prikázal mal zabezpečiť priebežné nahlasovanie lokality bez zanechania meta data a odoprieť tak informačným službám možnosť vysledovať polohu hovoru. Hame mal v krajinách, ktorými cestoval, kúpiť novú SIM kartu, zavolať Abaaoudovi/jeho podriadenému na turecké číslo, ktorého prijímač sa mal nachádzať v Sýrii blízko tureckých hraníc – dostatočne blízko na to, aby telefón prijímal signál od tureckého poskytovateľa siete. Abaaoud sa chcel takto vyhnúť vystopovaniu, keďže predpokladať, že zahraničné telefonáty na sýrske čísla registrované v sýrskych sieťach budú viac sledované, ako telefonáty do Turecka. Po prezvonení mal Hame okamžite položiť. Keďže mal prezváňať vždy z inej SIM karty z inej krajiny, Abaaoudovi stačilo zistiť predvoľbu čísla, z ktorého telefonát zmeškal, aby vedel, kde sa Hame nachádza. [63]

ZÁVER

Z uvedeného je zrejmé, že úroveň odhodlania Islamského štátu páchať teroristické útoky je značná – nedokazuje to len niekoľko veľmi smrtiacich útokov, ale aj množstvo menších, menej úspešných útokov, ako aj demonštrovaná vysoká miera organizovanosti a koordinácie celej stratégie aktivít skupiny v Európe, ale aj v kyberpriestore. Pre celistvosť a objektívnosť ale treba povedať, že aj keď sa môže zdať, že dochádza ku kvalitatívnemu rastu v aktivitách skupiny a tá je naviac stále viac schopná adaptovať sa a prichádzať so sofistikovanejšími a ničivejšími útokmi, miera jej efektivity bude vždy nepriamo úmerná schopnostiam západných bezpečnostných služieb a ich schopnosti koordinovať svoje aktivity navzájom. Práve na dvoch najničivejších útokoch spomínaných v práci, útokoch v Paríži a Bruseli, bola ukázaná miera neschopnosti úradov odhaliť existenciu teroristickej siete a jednotlivých buniek a to aj napriek tomu, že väčšina európskych spravodajských služieb už dlhodobo eviduje veľmi vysokú pravdepodobnosť teroristického útoku. Do akej miery tomuto „zaslepeniu“ dopomohla zmienená stratégia odlákania menšími útokmi je otázne.

Vzhľadom k podstatným územným stratám na bojiskách v Levante je ale možné predpokladať, že skupina podstúpi radikálnu premenu modu operandi, tzn. z entity vládnucej územiu, ustanovujúcej vlastné ministerstvá, raziacej vlastnú menu a majúcej moc nad desiatkami tisíc obyvateľov sa premení na guerrillovú organizáciu, s ktorou už viac nebude možné bojovať iba leteckými údermi. Nie je isté, či sa toto utiahnutie sa skupiny premietne aj na zlepšení úrovne jej externých operácií. Pretože veľké teroristické útoky posledných rokov naštartovali vôľu bezpečnostných zložiek európskych štátov spolupracovať a zdieľať informácie, infiltrácia a príprava útokov sa pre IS podstatne skomplikuje; zároveň zničením skupiny v Sýrii a Iraku stratí IS schopnosť centrálne koordinovať a pripravovať útoky na takej škále, ako tomu bolo doteraz.

Zároveň ale treba povedať, že bude ešte dlho trvať, kým sa podarí úplne odhaliť rozsah siete, ktorú má IS v Európe už pripravenú. Naviac, s pomalým, ale istým úpadkom Islamského štátu možno paralelne sledovať silnenie odnoží Al-Káidy (hlavne na Arabskom polostrove a v Severnej Afrike), ktorá sa bude snažiť prebrať prvenstvo svetovej džihádistickej skupiny. Nasledujúce roky s najvyššou pravdepodobnosťou prinesú množstvo ďalších útokov, i keď na menšej škále ako doteraz a bude sa jednať buď o osamelých aktérov, osamelých vlkov, alebo o aktivované bunky. S prebiehajúcou ofenzívou na Mosul a s nadchádzajúcou ofenzívou proti Rakke možno očakávať ďalšie utečenecké vlny z regiónu, v ktorých bude – tak ako doteraz – ťažké odhaliť agentov skupiny. Naviac, je dôležité si uvedomiť, že fyzickým porazením skupiny na Blízkom Východe ale nedochádza k porazeniu idei, ktorú skupina stelesňovala – tá ostáva skrytá v mnohých jedincoch, ktorí už dávno sú v Európe. Podstatné zlepšenie schopnosti úradov odhaľovať a predchádzať útokom na domácej pôde – ale aj odstránenie predpokladov, ktoré nahrávajú radikalizácii a lepšia spolupráca s komunitami, ktoré doteraz boli liahňami radikálov – teda ostávajú základným predpokladom vnútornej bezpečnosti v Európe.

Obrázok 1: Hierarchická štruktúra Amn al-Cháridži (pred al-Adnaniho smrťou)


Zdroj: Základná štruktúra: DOUCHEZ-LORTET, Clemmie, KHAN, Veryan, ref. 5. Modifikácie a dodatky: autor.


[1] Názov označuje teroristickú organizáciu, nie legitímny štátny útvar.

[2] Bezpečnostný analytik Brookings Institute a odborník na terorizmus Daniel L. Byman termínom „osamelí vlci“ (z angl. lone wolves, z toho aj lone wolf terrorism) označuje „teroristu, ktorý nie je súčasťou skupiny alebo nie je navádzaný vonkajšou organizáciou.“ Ako hovorí Byman a ako bude aj ďalej v článku demonštrované, práve tento aspekt absencie kontaktu s organizáciou robí termín lone wolf problematický a nie úplne aplikovateľný v kontexte aktivit AC. Treba ale pripustiť, že toto nie je pravidlo a existujú incidenty z posledných rokov, kedy sa skutočne žiadne previazanie útočníkov na AC ani širšie na IS nenašlo. Autor preto navrhuje rozlišovať v terminológii medzi pojmom lone actor, resp. osamelí aktéri tam, kde existuje spojitosť konkrétneho útočníka s členmi AC alebo IS a medzi lone wolf tam, kde skutočne jedinec jedná sám bez akéhokoľvek usmerňovania a kontaktu s členmi organizácii. Z tohoto dôvodu je používaná aj skratka LW, kdeže nemožno apriori predpokladať spojenia v každom jednom prípade. BYMAN, Daniel. How to hunt a lone wolf: Countering terrorists who act on their own. Foreign Affairs [on-line]. 2017, vol. 96, no. 2, s. 96-105 [cit. 2017-4-2]. Dostupné z: https://goo.gl/4b59mD

[3] France 24. IS group unit known as 'Emni' aims to export terror around the world. France 24 [on-line]. [cit. 2016-10-20]. Dostupné z: http://f24.my/2e6RuNg

[4] SPECKHARD, Anne, YAHYA, Ahmet S. The ISIS Emni: The Inner Workings and Origins of ISIS's Intelligence Apparatus. ICSVE [on-line]. Washington D.C.: The International Center for the Study of Violent Extremism, 2016 [cit. 2017-6-1]. Dostupné z: https://goo.gl/zib2FS

[5] DOUCHEZ-LORTET, Clemmie, KHAN, Veryan. Inside The Islamic State's external operations branch - Emni, aka Amn al-Kharji. Terrorism Research & Analysis Consortium [on-line]. TRAC, 2016 [cit. 2016-10-20]. Dostupné z: http://bit.ly/2eApCQY

[6] SPECKHARD, Anne, YAHYA, Ahmet S., ref. 4.

[7] STERN, Jessica - BERGER, J.M. ISIS: The State of Terror. London: William Collins, 2015. p. 95. ISBN-10: 0062395548.

[8] Pre celý text príhovoru viď PRINCE, S.J. READ: ISIS Spokesman Abu Muhammad al Adnani ‘That They Live By Proof’ English Speech Translation. Heavy [on-line]. New York, NY: Heavy, 2016. [cit. 2017-1-17]. Dostupné z: https://goo.gl/zOPKq6

[9] CALLIMACHI, Rukmini. How a Secretive Branch of ISIS Built a Global Network of Killers. The New York Times [on-line]. New York, NY: The New York Times Company, 2016a [cit. 2016-10-21]. Dostupné z: https://goo.gl/JFI4Ea

[10] Ibid.

[11] JOSCELYN, Thomas. New Islamic State spokesman seeks to rally Sunnis against Iran, West. FDD’S Long War Journal [on-line]. 2016 [cit. 2017-1-30]. Dostupné z: https://goo.gl/QMIUxf

[12] LIABOT, Thomas. Abou Souleymane, un légionnaire devenu commandant de Daech? Le Journal du Dimanche [on-line]. 2016. [cit. 2017-1-30]. Dostupné z: https://goo.gl/1cX4Mm

[13] THIOLAY, Boris. Attentats de Paris et Bruxelles: ces chefs à la tête des tueurs. L‘Express [on-line]. Paris: Groupe L’Express, 2016. [cit. 2017-1-30]. Dostupné z: https://goo.gl/MYiWcB

[14] SAGEMAN, Marc. Leaderless Jihad. Philadelphia, PN: University of Pennsylvania Press, 2011. s. vii. ISBN 0812206789.

[15] CRUICKSHANK, Paul. Discarded laptop yields revelations on network behind Brussels, Paris attacks. CNN [on-line]. 2017. [cit. 2017-1-30]. Dostupné z: https://goo.gl/a6B9O1

[16] US Bureau of Counterterrorism and Countering Violent Extremism. State Department Terrorist Designations of Abdullah Ahmed al-Meshedani, Basil Hassan, and Abdelilah Himich. U.S. Department of State. [on-line]. 2016. [cit. 2017-2-16]. Dostupné z: https://www.state.gov/j/ct/rls/other/des/266471.htm

[17] CALLIMACHI, ref. 9.

[18] SEELOW, Soren. Oussama Atar, coordinateur présumé des attentats de Paris et Bruxelles. Le Monde [on-line]. Paris: Société éditrice du Monde, 2016. [cit. 2017-1-30]. Dostupné z: https://goo.gl/VZv18y

[19] BLAVIGNANT, Yohan. Le djihadiste français Salim Benghalem condamné à quinze ans de prison. Le Figaro [on-line]. Paris: Groupe Dassault, 2016 [cit. 2017-6-2]. Dostupné z: https://goo.gl/hcKqjK

[20] O’CONNOR, Roisin. Paris attacks: Voice in Isis propaganda is 'probably' French jihadist Fabien Clain. The Independent [on-line]. London: Independent Print Limited, 2015 [cit. 2017-6-2]. Dostupné z: https://goo.gl/v7H85k

[21] Ibid.

[22] Dabiq 7. From Hypocrisy To Apostasy. The Extinction Of The grayzone. [on-line]. Rabi‘ al-Akhir 1436 hijri, s. 72-75. [cit. 2017-6-2]. Dostupné z: https://goo.gl/LX5BGd

[23] BBC. Did jihadist Rashid Kassim lure French youths to plot attacks? BBC World News [on-line]. London: BBC, 2016b. [cit. 2016-11-9]. Dostupné z: https://goo.gl/DwIRgj

[24] SEELOW, Soren. GUIBERT, Nathalie. Fabien Clain, la « voix » du massacre de Paris. Le Monde [on-line]. Paris: Société éditrice du Monde, 2015 [cit. 2017-6-2]. Dostupné z: https://goo.gl/nRt7yE

[25] NEUMANN, Peter R. Old and New Terrorism. Cambridge: Polity Press, 2009. s. 58-61. ISBN-10: 0745643760.

[26] Viď napr. konverzáciu krátko pred útokom medzi útočníkom z nemeckého Würzburgu, Riazom Khanom Ahmadzaiom a jeho virtuálnym koordinátorom, kedy mu Ahmadzai oznamuje nim vybratý typ útoku a použitých zbraní. ULRICH, Aandreas, Germany Attackers Had Contact with Suspected IS Members. Der Spiegel [on-line]. Hamburg: Spiegel-Verlag, 2016 [cit. 2017-3-18]. Dostupné z: https://goo.gl/JOAjBm

[27] HOFFMAN, Bruce. Inside Terrorism. New York: Columbia University Press, 2006. p. 39-40. ISBN-10: 0231126999.

[28] HIGGINS, Andrew, DE FREYTAS-TAMURA, Kimiko. Paris Attacks Suspect Killed in Shootout Had Plotted Terror for 11 Months. The New York Times [on-line]. New York, NY: The New York Times Company, 2015 [cit. 2017-2-2]. Dostupné z: https://goo.gl/bbgwVJ

[29] FORD, Dana. ISIS releases new video of Paris attackers. CNN [on-line]. 2016 [cit. 2016-11-7]. Dostupné z: https://goo.gl/rTsOQn

[30] HUGGLER, Justin. Mumbai terror attack suspect defected to Isil and 'posed as refugee to plan attack in Europe'. The Telegraph [on-line]. Jersey: Telegraph Media Group, 2016 [cit. 2016-11-8]. Dostupné z: https://goo.gl/yMbjvX

[31] BRONSTEIN, Scott, GAOUETTE, Nicole, KORAN, Laura, WARD, Clarissa. First on CNN: ISIS planned for more operatives, targets during Paris attacks. CNN Politics [on-line]. Atlanta, GA: CNN, 2016 [cit. 2016-11-7]. Dostupné z: https://goo.gl/gcN6Ho

[32] At least two Paris attackers ‘travelled through Greece’. France 24 [on-line]. Issy-les-Moulineaux: France Médias Monde 2015 [cit. 2016-11-7]. Dostupné z: https://goo.gl/jMfoYA

[33] KILCULLEN, David. Blood Year: Islamic State and the Failures of the War on Terror. London: Hurst & Company, 2016. s. 225. ISBN-10 1849045550.

[34] Paris attacks hideouts found in Belgium. BBC World News [on-line]. London: BBC, 2016a [cit. 2016-11-8]. Dostupné z: https://goo.gl/qH6zjA

[35] AP. Paris attacks suspect was at Budapest railway station, Hungarian government claims. The Guardian [on-line]. London: Guardian News and Media, 2015 [cit. 2016-11-8]. Dostupné z: https://goo.gl/mGVXTD

[36] KIRBY, Paul. Paris attacks: Salah Abdeslam's luck runs out. BBC News [on-line]. London: BBC, 2016 [cit. 2016-11-7]. Dostupné z: https://goo.gl/SxaQzx

[37] CASTILLO, Mariano, CRUICKSHANK, Paul. Who was Abdelhamid Abaaoud, suspected ringleader of Paris attack? CNN [on-line]. Atlanta, GA: CNN, 2015 [cit. 2016-11-9]. Dostupné z: https://goo.gl/Vpeyn3

[38] Younes Abaaoud, 15 ans, de retour en France pour venger son frère ? L’Obs [on-line]. Paris: Le Nouvel Observateur du Monde, 2016 [cit. 2017-6-2]. Dostupné z: https://goo.gl/u5ARQn

[39] SPAAIJ, Ramon. Understanding Lone Wolf Terrorism: Global Patterns, Motivations and Prevention. Berlin: Springer Science & Business Media, 2011 s. 16. ISBN 978-94-007-2980-3.

[40] Pre vysvetlenie viď poznámku č. 2.

[41] CASTILLO, CRUICKSHANK, ref. 37.

[42] KILCULLEN, ref. 33, s. 123.

[43] WHITEHEAD, Tom. Isil using lone wolf attackers in Europe as smoke screen for larger plots, judge warns. The Telegraph [on-line]. Jersey: Telegraph Media Group, 2016 [cit. 2016-11-8]. Dostupné z: https://goo.gl/mqgg69

[44] JOSCELYN, Thomas. Terrorists in Normandy swore allegiance to Baghdadi before attacking church. FDD’s Long War Journal [on-line]. 2016 [cit. 2017-2-4]. Dostupné z: https://goo.gl/hUcKmy

[45] HALASZ, Stephanie, HANNA, Jason, MCKIRDY, Euan. Germany: 3 alleged ISIS members arrested in Paris attacks probe. CNN [on-line]. Atlanta, GA: CNN, 2016 [cit. 2016-11-8]. Dostupné z: https://goo.gl/9DxPkB

[46] Five arrested over 'European Isil cell' that ran 'Islam in Spanish' Facebook page. The Telegraph [on-line]. Jersey: Telegraph Media Group, 2016 [cit. 2016-11-9]. Dostupné z: https://goo.gl/4O3EZG

[47] OSBORNE, Samuel. Isis Terror Cell 'planned to Attack Disneyland Paris and Champs Elysees Christmas Market. The Independent [on-line]. London: Independent Print Limited, 2016 [cit. 2017-1-17]. Dostupné z: https://goo.gl/5Br3u5

[48] MORENG, Bridget. ISIS‘ Virtual Puppeteers. Foreign Affairs [on-line]. 2016 [cit. 2016-11-9]. Dostupné z: https://goo.gl/OQBYK2

[49] CEP. Junaid Hussain. Countering Extremism Project [on-line]. 2016 [cit. 2017-2-22]. Dostupné z: https://www.counterextremism.com/extremists/junaid-hussain

[50] AFP. A Melbourne teen received a tutorial on how to make a bomb. news.com.au [on-line]. 2016 [cit. 2017-6-2]. Dostupné z: https://goo.gl/XUmHEA

[51] SEELOW, Soren. Attentat manqué de Villejuif : sur la piste des commanditaires. Le Monde [on-line]. Paris: Société éditrice du Monde 2015 [cit. 2016-11-9]. Dostupné z: https://goo.gl/Jd5MkB

[52] SELLAMI, Stéphane. Magnanville: l’adresse mail de Fabien Clain découverte au domicile d’un proche du tueur. Le Parisien [on-line]. Sait-Ouen: Le Parisien Libéré SAS, 2015 [cit. 2016-11-9]. Dostupné z: https://goo.gl/VRhreg

[53] CEP. Neil Prakash. Countering Extremism Project [on-line]. 2016 [cit. 2017-3-13]. Dostupné z: https://www.counterextremism.com/extremists/neil-prakash

[54] U.S. Department of Defense. Department of Defense Press Briefing by Pentagon Press Secretary Peter Cook in the Pentagon Briefing Room. [on-line]. 2016 [cit. 2017-2-27]. Dostupné z: https://goo.gl/y4BU7N

[55] BBC, 2016b, ref. 23.

[56] CALLIMACHI, Rukmini. How ISIS Built the Machinery of Terror Under Europe’s Gaze. The New York Times [on-line]. New York, NY: The New York Times Company, 2016 [cit. 2016-10-22]. Dostupné z: https://goo.gl/V0rr6A

[57] Ibid.

[58] BBC, 2016b, ref. 23.

[59] SANGER, David E., PERLROTH, Nicole. F.B.I. Chief Says Texas Gunman Used Encryption to Text Overseas Terrorist. New York Times [on-line]. New York, NY: The New York Times Company, 2015 [cit. 2016-11-11]. Dostupné z: https://goo.gl/ej3nLy

[60] Sécurité Informatique. Dar al-Islam 9: l‘État Islamique Sur Les Pas Des Compagnons [on-line]. 2016 [cit. 2016-11-11]. Dostupné z: https://goo.gl/Ag61kS

[61] CALLIMACHI, 2016b, ref. 56.

[62] GRAHAM, Robert. How Terrorists Use Encryption. p. 20-25. CTC Sentinel: Combatting Terrorism Center at West Point [on-line]. 2016, Volume 9, Issue 6, s 20-25 [cit. 2016-11-11]. Dostupné z: https://goo.gl/DVUJMs

[63] CALLIMACHI, 2016b, ref. 56.


Title in English:

AMN AL-KHARJI:
An Analysis of External Operations Wing of the Islamic State

Title in Slovak:

AMN AL-CHÁRIDŽI:
Analýza krídla externých operácií Islamského štátu

Type:

Article

Author(s):

Jakub RAFAY

Language:

Slovak

Abstract:

English/Slovak

Journal:

Obrana a strategie

Publisher:

University of Defence

ISSN:

ISSN 1214-6463 (print) and ISSN 1802-7199 (on- line)

DOI:

10.3849/1802-7199.17.2017.01.055-074

Issue:

Volume 17, Number 1 (June 2017)

Pages:

055-074

Received:

31.03.2017

Accepted:

21.04.2017

Published online:

15.06.2017

Created 15.7.2017 12:02:10 | read 1855x | Frank

Discussion

Do diskuze zatím nikdo nepřispěl.