Defence and strategy

Acknowledgements

This article resulted from the research project of the Masaryk university with the specific research support provided by the Ministry of Education, Youth and Sports.

Key words

Arab spring; security; Islamic radicalism; Islamic State; Libya; civil war; terrorism.

Úvod do problematiky

V roku 2011 došlo v Líbyi k revolúcií, ktorej výsledkom bol pád režimu Mu´ammara al-Qadhdháfího. Vzhľadom k tomu, že išlo o autoritársky režim s takmer štyridsať dva ročným trvaním, ktorý bol zároveň pomerne unikátnym ľudovo-socialistickým systémom, tak zborenie jeho mocenských inštitúcií a úplne odstránenie tamojšieho úradníckeho aparátu prinieslo absolútnu decentralizáciu politickej moci v krajine. Zlyhanie vládnej infraštruktúry v kombinácií s faktorom prehlbujúcich sa porevolučných sporov v krajine navyše viedlo k výraznému ochromeniu hospodárskej základne štátu a absolútnemu kolapsu bezpečnostnej situácie v krajine.

Líbya sa tak v kontexte migračnej krízy a nárastu intenzity teroristických útokov v západnej Európe stala v dôsledku svojej katastrofálnej bezpečnostnej situácie horúcou témou na pôde Európskej únie. Absencia ústrednej vládnej moci s monopolom na násilie umožnila vytvorenie vysoko militantného prostredia, v ktorom do súčasnej doby pôsobia desiatky autonómnych ozbrojených aktérov vzájomne súperiacich o kontrolu územia a obchodu. Po desaťročiach tvrdého potláčania etnického a kmeňového pnutia cestou snahy o vytvorenie a presadenie idey líbyjskej národnej identity a potláčania radikálnych náboženských prúdov a hnutí, ktoré inklinovali k radikálnemu islamizmu [1]a saláfizmu [2], sa tieto dva obrovské problémy, ktoré dlhodobo sužovali líbyjskú spoločnosť, opäť dostali na povrch a to v nečakane veľkom rozsahu. Všetky tieto faktory sa stali živnou pôdou pre prakticky bezproblémovú implementovaniu, šírenie, pôsobenie a získavanie nezanedbateľného vplyvu zo strany radikálne islamistických a teroristických organizácií naprieč celou krajinou. Najväčšie riziko pre krajinu predstavujú dve najznámejšie súčasné teroristické organizácie, ktorým sa v posledných rokoch podarilo na líbyjskom území veľmi úspešne etablovať. Týmto organizáciami sú al-Qá´ida v islamskom Maghrebe (AQIM) a takzvaný Islamský štát (IS), pričom táto práca sa bude venovať práve jednej zo spomínaných teroristických organizácií a síce Islamskému štátu. Okrem toho sa však Líbya stala aj strediskom pre strategické plánovanie teroristickej organizácie známej ako Boko Haram, ktorá sa považuje za „Islamský štát západnej Afriky“. [3]

Cieľom tejto práce je vypracovanie detailného pojednávania o pôsobení IS v Líbyi, a to na základe analýzy širokého spektra odborných zdrojov. Vzhľadom k tomu, že ide o stále pomerne aktuálnu tému s nedostatkom relevantných akademických a odborných publikácií venujúcich sa tejto problematike, budeme informácie čerpať primárne zo štúdií a reportov od rôznych medzinárodných organizácií, nezávislých inštitúcií a analytických centier. Keďže sa sledovaná problematika naďalej dynamicky vyvíja, je potrebné pracovať aj s pomerne čerstvými zdrojmi, ako sú články od svetových médií, regionálnych a lokálnych zdrojov, investigatívnych novinárov, či články od informačných portálov, ktoré sa svojou spravodajskou činnosťou zameriavajú špeciálne na aktuálne prebiehajúce konflikty v arabskom svete. Z metodologického hľadiska ide teda o deskriptívnu prácu, ktorej cieľom je priniesť ucelený a detailný pohľad na angažovanie Islamského štátu v Líbyi za pomoci analýzy primárnych a sekundárnych prameňov.

Text práce je konštruovaný s dôrazom na chronológiu vývoja a pôsobenia Islamského štátu v Líbyi, ale dôraz sa kladie aj na nadväznosť jednotlivých reálií a súvislostí v rámci textu. V úvode práce sa venujeme analýze fenoménu islamizmu z historickej perspektívy, arabskej jari a s ňou spojenej revolúcií v roku 2011, ktorá mala za následok zvrhnutie Qadhdháfího režimu a porevolučnej situácií v krajine. Pilotnú časť tejto práce predstavuje chronologický prierez vývoja a pôsobenia Islamského štátu na území Líbye. V súvislosti s IS sa detailne venujeme aj jeho praktikám na kontrolovanom území, strategickým cieľom, či stratégií a taktike vojenskej a politickej expanzie. V závere práce sa venujeme štrukturálnej a taktickej transformácií IS, faktorom, ktoré viedli k jeho vzniku, následnému expanzívnemu rastu a porážke na všetkých otvorených bojiskách a jeho súčasným výzvam a príležitostiam v rámci stále pretrvávajúcej líbyjskej občianskej vojny.

Historický predpoklad islamizmu

Prvým zásadným náboženským míľnikom, ktorý má priamy súvis s analyzovanou problematikou, je vzostup sufíjského (mystického) rádu Sanúsíja v prvej polovici 19. storočia v Líbyi. Tento rád bol prísne sunnitský, asketický a jeho aktivita mala úspech predovšetkým medzi kočovnými kmeňmi a obyvateľmi oáz. [4] Po Kyrenaike sa začala budovať sieť rádových domov a opevnených kláštorov, ktoré mali vzdelávacie, obchodné aj vojenské poslanie. Tieto kláštory sa veľmi rýchlo rozšírili aj na územie Tripolska a Fezzánu. [5] Vedenie rádu sa odovzdávalo v dedičnej línií a svoj mocenský vrchol rád dosiahol začiatkom 20. storočia, kedy ovládal sieť viac ako 150 kláštorov a rádových domov v celej Severnej Afrike a na časti územia v Čade a Sudáne. Rád si určitú moc zachoval aj po druhej svetovej vojne a naďalej v Líbyi šíril sanúsíjske učenie návratu k pôvodnému islamu. [6]

V roku 1951 sa dynastia Sanúsí dostala na čelo novo vzniknutého Spojeného kráľovstva Líbye stelesneného v postave Sajjída Idrísa as-Sanúsí, ako kráľa Idrísa I.. Neúspech a porážka strany národného kongresu Tripolska vo voľbách v roku 1952 vyvolali vlnu násilností, keďže Idrís bol obvinený z manipulácie volieb a obyvateľstvo zároveň nesúhlasilo s privilegovaným postavením provincie Kyrenaika a vlnou vzrastajúcej islamizácie. [7] Idrísova vláda skončila 1.9.1969 vojenským prevratom z iniciatívy mladých líbyjských unionistických dôstojníkov pod vedením Mu´ammara al-Qadhdháfího. Revolúciou sa vnútropolitická situácia v Líbyi prakticky úplne obrátila. Líbya sa začala vyznačovať omnoho sekulárnejším charakterom ako tomu bolo za obdobia monarchie. Islamistické sily však boli v oblasti Kyrenaiky vzhľadom na hlboké historické zakorenenie naďalej prítomné, pričom sa sporadicky násilne aktivizovali. Značný vzostup a aktivizáciu islamskej opozície môžeme registrovať od polovice 90. rokov. Koniec sovietskej intervencie Afganistanu predstavoval návrat desiatok Líbyjčanov bojujúcich na strane Mudžahedínov proti okupantom. [8] Najvýznamnejšou islamistickou organizáciou sa stala Líbyjská islamská bojová skupina (LIFG) založená v roku 1995 líbyjskými bojovníkmi v Afganistane s cieľom ustanoviť islamský štát v Líbyi. [9] Od septembra 1995 do mája 1998 islamistické skupiny podnikali útoky proti vládnym silám, ktoré si vyžiadali viac ako 600 obetí. Qadhdháfí bol nútený poslať do oblasti Kyrenaiky tisíce vojakov k potlačeniu islamistov, po ktorom nasledovala vlna zatýkaní v radoch lokálnej inteligencie a represie voči islamistickým hnutiam. [10] K relatívnemu zmiereniu a dialógu medzi islamistami z LIFG a Moslimského bratstva (MB) došlo až v prvej polovici úvodnej dekády 20. storočia na základe ústupkov a uvoľnenia tlaku na islamistov zo strany režimu. [11]

Arabská jar v Líbyi 2011

Líbyjská spoločnosť pomerne rýchlo reagovala na situáciu a udalosti, ktoré sa odohrávali za západnou hranicou a po vzore susedov z Tunisku a Alžírska nespokojní obyvatelia iniciovali protesty v Tripolise a Benghází už 17. februára 2011. [12]Do protestov sa okamžite zapojili aj desaťročia potlačované a perzekvované islamistické skupiny, čo si vyžiadalo pomerne tvrdé zásahy bezpečnostných zložiek voči demonštrantom. Najväčší problém však predstavoval fakt, že protesty pritiahli pozornosť džihádistov a teroristických skupín zo všetkých kútov islamského sveta, ktoré začali otvorene parazitovať na skupinách protestujúcich proti režimu a provokovať násilné zrážky demonštrantov s políciou a armádou a následne sa infiltrovali aj do povstaleckých milícií a jednotiek bojujúcich proti režimu. [13] V prvých dňoch revolty vo februári 2011 vyhlásil líbyjský viceminister zahraničných vecí v Kyrenaike, že al-Qá´ida (AQ) ustanovila emirát v Darne, vedený Abdulom Karímom al-Hasadím. [14] O relevantnosti tohto vyhlásenia by sa určite dalo polemizovať, avšak AQ bola v oblasti Kyrenaiky jednoznačne prítomná a aktívna už v prvých dňoch protestov. Zaktivizovali sa aj spiace bunky radikálnych islamistov z LIFG a v prvých mesiacoch konfliktu v Líbyi vznikla aj odnož radikálne islamistickej organizácia Ansar al-Shariah (ASL), ktorá neskôr zohrávala zásadnú úlohu pri formovaní IS v Líbyi. [15]

Situácia po zvrhnutí režimu Mu´ammara al-Qadhdháfího

Po zvrhnutí režimu Mu´ammara al-Qadhdháfího na jeseň roku 2011 sa k moci dostáva prechodná národná rada (NTC) vytvorená z exilových politických predstaviteľov, Qadhdháfího opozície a iniciátorov februárového povstania. NTC však bola poverená kontrolou nad krajinou so značne poškodenou infraštruktúrou, katastrofálnym bezpečnostným prostredím a stovkami autonómnych ozbrojených milícií a skupín, z ktorých mnohé bojovali medzi sebou o kontrolu nad územím, ropnou infraštruktúrou či z dôvodu opätovného vzplanutia etnických, kmeňových a klanových sporov. Vzhľadom na to, že NTC nebola mnohými frakciami považovaná za legitímnu vládu, bola nútená sa opierať o radikálne islamistické hnutia [16] ako MB, LIFG či ASL, ktoré mali hlavnú zásluhu na zvrhnutí starého režimu a pretože sa armádne sily pôvodného režimu prakticky rozpadli predstavovali aj významnú bojovú silu na strane NTC. [17] Islamisti a džihádisti chceli využiť chaos a nestabilitu v krajine a usilovali sa o zisk vysokých pozícií v novej mocenskej a bezpečnostnej štruktúre Líbye. Mocenský vplyv sa následne snažili využiť na islamizáciu krajiny, transformáciu náboženstva do fundamentálnej podoby a zavedenie islamského práva sharia. [18] Úspešné etablovanie islmistov do najvyšších vládnych radov a ich snahu ovplyvňovať politický a náboženský život v krajine potvrdzuje aj vyjadrenie generálneho hovorcu NTC Mohamada Magariefa, ktorý s poľutovaním priznal, že osoby zodpovedné za znesvätenie a zdevastovanie Sufí svätýň, sú bohužiaľ členovia Najvyššieho bezpečnostného výboru (SSC) krajiny. [19]

V auguste 2012 bola NTC zrušená [20] a po viacerých neúspešných pokusoch o vytvorenie stabilnej a fungujúcej vlády nakoniec odovzdala moc do rúk Generálneho národného kongresu (GNC), ktorý sa stáva novou legitímnou vládnou mocou v Líbyi so sídlom v Tripolise. Avšak ani nová vláda nedokázala situáciu v Líbyi stabilizovať a odzbrojiť milície operujúce vo všetkých častiach krajiny, ktorých počet na konci roka 2012 bol podľa odhadov 100-300 a celkový počet ozbrojených militantov bol minimálne 125 000 [21] , pričom v roku 2014 tento počet milícií mohol narásť aj na viac ako 1600 s celkovým počtom militantov čítajúcich viac ako 300 000. [22] Tento bezvýchodiskový stav využili viaceré krajne islamistické a džihádistické skupiny v Benghází, Darne a oblastiach Fezzánu a upevnili svoj lokálny vplyv a moc. [23]

V roku 2014 rozpor medzi odporcami radikálnej islamizácie krajiny, ktorých predstavoval GNC a zástancami islamizácie krajiny, ktorých tvorili hlavne islamistické hnutia na čele s MU, LIFG a ASL, nabral konfliktný rozmer z dôvodu, že islamisti začali obsadzovať mestá Benghází a Darna na východe krajiny. [24] V reakcii na mobilizáciu islamistov generál Chalífa Haftar spustil operáciu „Dôstojnosť“ [25] , ktorej cieľom bola porážka všetkých islamistov. [26] Radikálni islamisti a militantní džihádisti sa zároveň pokúsili o protivládny puč v Tripolise, ktorého výsledkom bolo, že legitímna vláda musela utiecť do Tobrúku, odkiaľ už však pôsobila ako nový orgán – Snemovňa reprezentantov (HoR), keďže bývalé sídlo vlády v Tripolise obsadili islamisti, ktorí sa vyhlásili za nový GNC. [27] Nový GNC zároveň inicioval operáciu „Úsvit Líbye“ , [28] ktorej cieľom je poraziť sily Haftara, ovládnutie územie Líbye, zvrhnutie tobrúckej vlády a implementovanie politického islamu v celej Líbyi. Táto situácia, ktorú by sme mohli v zjednodušenej forme vykresliť ako boj medzi nacionalistickými a islamistickými silami, [29] spôsobila ešte väčšiu decentralizáciu moci v Líbyi a umožnila ideálny priestor pre mocenský vzostup IS od konca roka 2014.

Pôsobenie IS v Líbyi

Regionálne a lokálne ciele IS

Za hlavné regionálne strategické ciele IS môžeme považovať súperenie o primát v globálnom džihádistickom hnutí medzi IS a AQ a zároveň o mocenskú nadradenosť v oblasti islamizovanej Afriky. Od svojho vzniku v roku 2014 sa IS snaží presvedčiť širokú škálu pridružených organizácií AQIM, aby ukončili spoluprácu s AQIM a zložili prísahu vernosti k IS. Ziskom mocného postavenia v Líbyi by sa pre IS otvorila brána pre rozsiahlu ideologickú expanziu do okolitých afrických štátov. [30] Za druhý regionálny strategický ciel IS môžeme považovať snahu o odstránenie súčasných administratívnych hraníc medzi Egyptom, Líbyou a Tuniskom a podľa tézy jedného z popredných duchovných vodcov IS Abu Mouath al-Barqawího „pripojiť tak územie k ríši kalifátu“. [31] Túto stratégiu realizujú prostredníctvom ešte rozsiahlejšej destabilizácie bezpečnostnej a politickej situácie v Líbyi v kombinácií s pravidelnými útokmi voči symbolom štátnej moci a útokmi na ekonomickú základňu štátu, aby v čo najrozsiahlejšej miere poškodili proces revitalizácie štátu a podkopali suverenitu legitímnej moci. [32]

Čo sa týka primárnych cieľov IS na lokálnej úrovni, tak je to v prvom rade faktické ovládnutie politického, náboženského a kultúrneho života na území Líbye. K tomuto cieľu sa IS snaží dopracovať cestou odstránenia všetkých inštitucionalizovaných prvkov štátnej moci, ktoré sú odrazom západného zmýšľania a pohľadu na svet a nie sú zlučiteľné s ideou obnovenia kalifátu. V náboženskej rovine je ich cieľom implementácia práva sharia [33] do náboženského života s dôrazom na prísnu interpretáciu islamu. K tomuto cieľu je však možné sa dopracovať iba porážkou všetkých ostatných aktérov v rámci konfliktu, ktorých ideologické smerovanie je odlišné od toho IS. IS sa teda pokúša integrovať do svojich radov všetky menšie radikálne islamistické a džihádistické zoskupenia v krajine a následne bojovať proti umierneným islamistom z operácie Úsvit, generálovi Haftarovi a jeho spojencom z operácie Dôstojnosť a islamistickýcm skupinám pridruženým k AQIM.

Vzostup IS – Darna

V roku 2014 sa začínajú vracať stovky líbyjských radikálnych islamistov a džihádistov späť do líbyjských miest zo Sýrie, kde mnohí bojovali po boku ISIS, AQ, či radikálnej islamistickej fronty an-Núsra proti provládnym jednotkám, Kurdom či rebelom. V meste Darna sa vyformovalo hnutie Islamská mládežnícka rada (IYSC), ktorej členovia bojovali v Sýrii v rámci brigád al-Bittar. [34][35] V júni 2014 IYSC verejne deklarovala lojalitu IS a prisahala vernosť jej vodcovi Abú Bakr al-Baghdádímu. V novembri toho istého roku sa IYSC podarilo presvedčiť viaceré svetové média, že sa mesto Darna nachádza pod absolútnou kontrolou IS a zároveň duchovný vodca IS al-Baghdádí uznal líbyjský wilayat [36] rozdelený na tri historické provincie z obdobia Osmanskej ríše. [37] Líbya sa v roku 2014 nachádzala v brutálnom súboji o moc medzi Haftarom, islamistami a lokálnymi milíciami (napr. misurátske a zintanské brigády), ktorých sile menšie lokálne džihádistické milície a skupiny nedokázali konkurovať. Preto sa džihádisti rozhodli vyhlásiť lojalitu IS a onálepkovať sa tak populárnou značkou, ktorá v tej dobe predstavovala najväčšie lákadlo pre mnohých radikálnych islamistov a džihádistov. [38] Môžeme teda konštatovať, že vzostup IS v Líbyi nepredstavoval vopred plánovanú expanziu z iniciatívy vedúceho duchovenstva organizácie, ale snahu lokálnych džihádistických síl vytvoriť jednotné progresívne zoskupenie, pod ktoré by sa mohli zaradiť skupiny nekooperujúce s niektorou z hlavných frakcií v rámci občianskej vojny a neschvaľujúce princípy a smerovanie líbyjskej odnože AQ (AQIM). Vzostupu IS v Líbyi jednoznačne výrazne dopomohol aj jednoduchý prístup k obrovskému množstvu zbraní a vojenskej techniky, ktoré boli častokrát kradnuté priamo z nedostatočne chránených skladov z éry bývalého režimu. Jednoduchý prístup k zbraniam je rozhodne jedným z primárnych dôvodov, prečo došlo v neskoršom období k tak rýchlemu nárastu základne IS v Líbyi. [39]

Po úmrtí lídra ASL Mohameda al-Zahawího začalo značné množstvo militantov ASL prechádzať pod patronát IS, čo spôsobilo rýchle rozšírenie organizácie do Benghází, Adždábíje, Syrty, Sabráty a Tripolisu. [40] Z Darny sa zakrátko stala hlavná bašta IS pre celú severnú Afriku. To však rozhodne nemôžeme vnímať ako náhodu, či zhodu okolností. Kyrenaika bola dlhodobo oblasťou so silnými sklonmi k radikálnemu islamizmu, čo sa prejavilo aj na štatistike, podľa ktorej najviac zahraničných bojovníkov v afganskom odboji proti Sovietom v 80. rokoch, v irackom odboji proti Američanom v roku 2003 aj v aktuálnom sýrskom konflikte pri prepočítaní na osobu malo pôvod práve v meste Darna. Podľa dostupných informácií v Sýrskom konflikte v rokoch 2013/2014 bojovalo iba na strane IS okolo 3600 Líbyjčanov, z ktorých väčšina pochádzala práve z východu krajiny. [41] Z historického hľadiska je nevyhnutné poukázať na fakt, že práve tieto oblasti Líbye boli zo stránky rozvoja infraštruktúry čiastočne diskriminované, čo viedlo napríklad v samotnej Darne k vysokej nezamestnanosti, zlej sociálnej a ekonomickej situácií a frustrácií obyvateľstva z permanentnej izolácie mesta [42] , čo malo v prípade mnohých mladých islamistov za následok vstup do radikálnych hnutí. [43]

IS sa pri svojich náborových aktivitách zameriaval napríklad aj na kmene, ktoré boli za Qadhdháfího obdobia privilegované, avšak v súčasnej dobe čelia diskriminácií a politickej izolácií. Ďalším zdrojom nových členov boli zahraničný bojovníci, ktorí do Líbye prichádzali zo všetkých zemí islamského sveta a mnohých zemí južnej a západnej Európy. [44] Tento trend môžeme vidieť hlavne v období mocenského vrcholu IS v Líbyi, teda na začiatku roka 2016. Iba za prvé dva mesiace roku 2016 sa k IS v Líbyi pridalo minimálne 70 zahraničných bojovníkov z Francúzska a Belgicka. [45]

Napriek pomerne silnému islamisticky-ideologickému potenciálu, ktorý východ krajiny predstavoval, si IS udržal výsadné postavenie v Darne a iných východných mestách iba do polovice roka 2015. Dôvodom zlyhania IS v tejto lokalite bolo, že obyvateľstvo miest už nebolo ochotné trpieť politiku teroru, ktorý bol intenzívnejší a brutálnejší ako zo strany akejkoľvek inej lokálnej islamistickej milície, či dokonca samotnej AQIM. Proti IS v Darne začali bojovať prakticky všetky ostatné konfliktné strany, ktoré disponovali určitým vplyvom. Na vytlačení IS z Darny sa primárne zaslúžil Haftar v rámci jeho operácie Dôstojnosť s rozsiahlou podporou miestneho obyvateľstva a leteckou asistenciou Egypta, avšak významnú úlohu zohrala aj široká koalícia lokálnych islamistických milícií vedená Mudžahedínskou radou Darny (DMSC), ktorá bola pôvode z mesta militantmi IS vytlačená a na nakoniec sa na vynietení IS z Darny podieľali aj džihádistické skupiny pridružené k AQIM. [46] Následne bol IS do konca roka 2015 vytlačený aj z pozícií v meste Benghází, kde ho pred porážkou zo strany Haftara nezachránila ani kooperácia s najsilnejšou lokálnou milíciou – Revolučnou radou Benghází (BRSC). [47]

Syrta – nová bašta IS

Po vytlačení z kyrenaiských miest Darna a Benghází si síce IS naďalej udržal určitý vplyv v periférnych častiach miest, avšak urgentne potreboval obsadiť nové územie, kde by sa mohli sily IS reorganizovať. Zároveň potreboval presunúť riadiace a koordinačné centrum pre aktivity organizácie, ktoré doposiaľ fungovalo práve v Darne. IS sa dostáva do mesta Syrta už na jar 2015, kedy získava čiastočnú kontrolu nad územím v spolupráci s džihádistami z ASL. Je potrebné podotknúť, že mesto Syrta malo z hľadiska vzostupu a následného usadenia radikálov obrovský potenciál, preto bolo zo strany IS tento potenciál využiť absolútne racionálnym krokom. Syrta bola za Qadhdháfího éry jednoznačne jedným z najprivilegovanejších miest, keďže bolo rodiskom samotného Mu´ammara al-Qadhdháfího a mesto obývali významné kmene Qadhadhfa, Warfalla, Magarha a Ferjan. [48] Po povstaní v roku 2011 a zvrhnutí režimu sa mestu Syrta (podobne ako mestu Darna) nepodarilo zaradiť do nových vládnych štruktúr NTC a ostalo izolované. Ďalší problém predstavoval fakt, že mesto nieslo na pleciach ťarchu veľmi intenzívnych ozbrojených stretov v roku 2011, v dôsledku čoho Syrtu mnohí obyvatelia opustili a infraštruktúra mesta ostala značne poškodená. [49] Vzhľadom na to, že v meste nesídlia dôležité vládne úrady a v okolí mesta nie sú významnejšie ropné zariadenia, o mesto väčšina hlavných milícií nejavila prílišný záujem. [50] Formálny dohľad mala nad touto lokalitou frakcia zjednotených misurátskych brigád, ktorá kontrolu oblasti realizovala prostredníctvom spojencov z ASL. Avšak po smrti lídra ASL sa títo militanti podobne ako v ostatných mestách otočili podporou a lojalitou na stranu IS. Ahmed Barqáwí, jeden z duchovných vodcov IS, sa usiloval presvedčiť misurátske brigády, aby sa pridružili k IS a prisahali al-Bagdádímu vernosť, avšak neuspel. [51]

Po diplomatickom neúspechu sa IS rozhodol zahájiť spolu s ASL a ďalšími lokálnymi džihádistickými skupinami ofenzívu proti brigádam z Misuráty, ktorá skončila ich porážkou a vytlačením z mesta a IS deklaroval absolútnu kontrolu nad Syrtou a priľahlými oblasťami. Syrta ostala po obsadení ISIS prakticky bez akejkoľvek mocenskej a administratívnej infraštruktúry, čo umožnilo rýchle šírenie IS v lokalite a porážku mocnej 166. misurátskej brigády. Vzostup a teror IS v meste mal za následok emigráciu 85 % obyvateľov mesta. [52] Nezáujem zo strany HoR aj GNC spôsobil, že do septembra 2015 IS ovládol celú Syrtu a okolité územie vrátane prístavov. Po obsadení mesta IS zaviedlo právo sharia a začal s administratívnym spravovaním oblasti. Teror voči obyvateľstvu sa neustále stupňoval, čo vyústilo k poprave 57 členov kmeňa Ferjan, pričom 12 z nich bolo na výstrahu pred neposlušnosťou a kolaboráciou s nepriateľmi verejne ukrižovaných. [53] Podľa amerických analytikov v tomto období (koniec roka 2015) disponoval IS v Líbyi silou o počte 5000 až 6000 bojovníkov, pričom francúzske zdroje tvrdia, že ich mohlo byť až 12 000. [54] Nový kompromisný parlament, ktorý vznikol z iniciatívy OSN – Vláda národnej dohody (GNA), vyhlásil operáciu „pevná štruktúra“, ktorej cieľom bolo vypudenie IS z mesta. Iniciatívu podporilo aj USA prostredníctvom amerického veliteľstva v Afrike (AFRICOM) a koncom roka 2015 spustilo leteckú operáciu „Úsvit Odysea“ zameranú proti stanoviskám IS v Líbyi. Účasť na bombardovacej kampani proti IS v Líbyi a prípadné nasadenie pozemných jednotiek zvažovali v priebehu roka 2016 aj Veľká Británia, Francúzsko a Kanada, avšak z dôvodu decentralizácie politickej moci v Líbyi a súperenia dvoch znepriatelených vlád sa rozsiahlej účasti na konflikte odmietli zúčastniť až do doby, kedy v Líbyi nevznikne jednotná vláda uznaná medzinárodným prostredím. [55] Bitka o Syrtu sa odohrávala paralelne s ofenzívou irackej armády proti ISIS v Mosule a ofenzívou sýrskych vládnych jednotiek proti ISIS v Raqqe. IS pod tlakom útokov misurátskych brigád, milícií lojálnych GNA a amerického leteckého bombardovania stratil v polovici júna 2016 kontrolu nad mestom. [56] Je dôležité tiež podotknúť, že milície generála Haftara lojálne HoR sa na operácií „pevná štruktúra“ nezúčastnili a to predovšetkým z dôvodu, že v tom čase naďalej bojovali proti zvyškom odporu IS v mestách na východe krajiny. [57]

Transformácia IS po porážke v Syrte a súčasná situácia

Počet militantov IS, ktorý zo Syrty vyviazli živí a následne sa dali na útek je s presnosťou určiť prakticky nemožné. Podľa odhadov ministerstva zahraničných veci Spojených štátov tvorilo členskú základňu IS v Líbyi v septembri 2017, viac ako rok po dobytí Syrty, približne 500 militantov. [58] Na základe toho odhadu môžeme predpokladať, že sa ich počet v období bezprostredne po dobytí mesta Syrta mohol pohybovať niekde na hranici tisíc. Väčšina stúpencov IS sa poľa viacerých zdrojov po porážke v Syrte uchýlila do rozľahlých oblastí púštneho Fezzánu, kde má IS aj svoje výcvikové tábory. Je pravdepodobné, že mnohí zahraniční bojovníci sa po strate pozícií v Syrte vrátili do svojich domovských zemí, kde plánujú v aktivite pokračovať. [59] Vo Fezzáne IS realizoval preskupenie síl a zvážil nové taktické smerovanie svojich bojových operácií. [60] Čiastočnú podporu a nové hlavné centrum by mohol IS nájsť vo východolíbyjskom meste Adždábíja, ktoré sa však na jeho nešťastie nachádza v oblasti, kde intenzívne operuje generál Haftar. Potenciál pre nové centrum IS môžeme vidieť aj v meste Sabráta, ktorá je tranzitným centrom zahraničných džihádistov z Tuniska. IS sa snažil na získanie vplyvu využiť aj etnické spory medzi etnikom Tuarégov a Tubu v púštnych mestách Ubari a Sabhá, či využiť frustráciu diskriminovaného a izolovaného kmeňa Warfalla a získať prívržencov a vplyv v meste Baní Walíd, kde je zároveň kontrola misurátskych brigád veľmi krehká. [61] Podľa viacerých zdrojov sa v po prehre v Syrte jednotky IS v zvýšenej miere vyskytovali práve v okolí týchto dvoch miest.

Dňa 3. januára 2017 vybuchol sklad zbraní a vojenskej techniky v meste Mizdáh, ktoré je od Tripolisu vzdialené iba 200 kilometrov, pričom indície nasvedčujú, že do incidentu boli zapletení bojovníci IS pochádzajúci práve z okolia miest Sabhá a Baní Walíd. [62] Na konci januára boli nájdené neďaleko mesta Syrta pozostatky asi 90 obetí leteckého bombardovania Spojených štátov z 19.1., ktoré v ten deň realizovalo úspešné nálety na konvoj IS. [63] Podľa brigádneho generála LNA Mohameda al-Ghorsiho bolo od porážky IS v Syrte zhromaždených už viac ako 2500 tiel bojovníkov IS a ďalšie stovky sú naďalej pod troskami budov. [64] Odpor posledných bojovníkov IS bol jednotkami generála Haftara po troch rokoch intenzívnych bojov za použitia rozsiahlej ofenzívy definitívne zlomený dňa 6. júla aj v periférnych štvrtiach mesta Benghází. [65] V polovici septembra bol uskutočnený úspešný nálet amerického dronu na výcvikový tábor IS situovaný približne 200 kilometrov južne od mesta Syrta, ktorého výsledkom bolo eliminovanie 17 militantov tejto organizácie. [66] V októbri na tlačovej konferencií generálneho prokurátora prezentoval špeciálny vyšetrovateľ zistenia, podľa ktorých je v súčasnej dobe zadržaných 250 osôb obvinených z účasti na viac ako 200 teroristických útokoch a na ďalších 800 osôb je vydaný zatykač. Podľa odhadov vyšetrovateľa je počet militantov IS na konci roka 2017 okolo 1500. [67] V dňoch 17. a 19. novembra uskutočnil AFRICOM ďalšie nálety na bližšie nešpecifikované ciele IS situované južne od mesta Waddan. [68] Z dôvodu, že IS do polovice roka 2017 stratil posledný zvyšok vplyvu a kontroly vo všetkých väčších líbyjských mestách bol nútený svoju taktiku transformovat do podoby občasných guerillových výpadov proti jednotkám generála Haftara a operácie Úsvit. Zároveň sa IS dostal do stretu o primát na území Sinajského polostrova s AQIM, pričom do ozbrojenej konfrontácie sa kvôli tomuto sporu dostávali bojovníci jednotlivých organizácií aj na území Líbye či Jemenu. [69]

Na konci roka 2017 sa bojovníkom IS podarilo úspešne transformovať do systému siete mestských teroristických , ktoré operujú predovšetkým na východe krajiny. Aktivita IS v roku 2018 sa nesie v duchu narastajúcej intenzity samovražedných a bombových útokov voči civilným objektom ako sú frekventované námestia a ulice alebo mešity a zároveň voči kontrolným stanoviskám Líbyjskej národnej armády (LNA). V januári a februári 2018 boli zaznamenané početné bombové útoky v Benghází, ktoré si vyžiadali desiatky obetí a zranených. Dňa 21. februára narazilo samovražedné vozidlo IS do kontrolného stanoviska pri meste Waddan. Výsledkom explózie boli 3 zničené vozidlá LNA, 3 mŕtvi dôstojníci LNA, 15 mŕtvych bojovníkov operácie Dôstojnosť a desiatky zranených. [70] V dňoch 9. a 29. marca IS zas zaútočil za použitia vylepšených výbušných zariadení (SVBIED) na pozície LNA pri meste Adždábíja na východe krajiny. [71] IS však naďalej sporadicky operuje aj na západe krajiny a v hlavnom meste Tripolis. Dňa 2. mája militanti organizácie napadli budovu Vysokej národnej volebnej komisie (HNEC) pričom po krátkej prestrelke dvaja militanti odpálili samovražedné vesty a 16 ľudí zabili a ďalších 19 zranili. [72] Posledným zaznamenaným útokom IS je útok na kontrolné stanovisko LNA pri mesta Jawwad z 8. mája, ktorý si vyžiadal 2 mŕtvych a 4 zranených. [73] V každom prípade však pretrvávajúce spory medzi prívržencami GNA a HoR dávajú IS dostatok priestoru na nábor nových členov a realizáciu ďalších teroristických útokov. [74]

Násilná kampaň IS a spôsoby kontroly ovládnutého územia

IS od začiatku roka 2015 aktívne pôsobí vo všetkých troch wilayatoch v Líbyi, avšak svojou taktikou sa musel prispôsobiť vlastným vojenským kapacitám, ktoré boli v prípade Líbye podstatne nižšie ako v Iraku a Sýrii. Kapacity IS boli však spočiatku výrazne nižšie aj oproti ostatným primárnym aktérom líbyjského konfliktu, čo v praxi znamenalo, že IS bol svoju taktiku nútený v každej oblasti (walayate) prispôsobiť historickým a kultúrne-spoločenským špecifikám. Na základe týchto skutočností sme sa rozhodli, že pôsobenie IS v jednotlivých walayatoch budeme analyzovať pre pochopenie detailnejšieho kontextu skúmanej problematiky samostatne.

Walayat Kyrenaika (Barqa)

Vo východnom wilayate Kyrenaika (Barqua) dokázal IS získať majoritný vplyv [75] vo viacerých veľkých mestách. Získanie husto osídlených oblastí na pobreží východu Líbye umožnilo IS aplikovanie podobnej politiky ako v prípade ovládaných území v Iraku a Sýrii. Prvým bodom bolo faktické ovládnutie určitého územia a následne jeho kontrola a autonómne spravovanie. [76] IS po získaní kontroly nad územím začal okamžite so zavedením práva sharia a jeho tvrdou aplikáciou, vrátane vyberania náboženských daní a odstraňovania kmeňových a klanových vodcov, ktorí sa IS odmietali podriadiť, prípadne realizovali kroky proti jeho záujmom. Na druhej strane IS začal obnovovať administratívny aparát, znovu otvoril nemocnice a školy a začal s náborom lekárov a právnikov pre fungovanie spravovaného územia. Špeciálny vyslanec OSN Envoy Martin Kolber sa vyjadril, že IS dokázal na ovládanom území vytvoriť najlepšie fungujúcu mocenskú štruktúru zo všetkých primárnych aktérov v rámci konfliktu. [77] IS sa na ovládanom území venoval aj propagačným a charitatívnym činnostiam, ako napríklad protidrogová kampaň, pomoc ľuďom v núdzi, či rozdávaniu sladkostí deťom. Môžeme teda konštatovať, že IS na ovládanom území Kyrenaiky aplikoval niečo ako politiku „cukru a biča“. [78]

Hlavným súperom IS na východe krajiny bol generál Haftar, vedúca postava operácie Dôstojnosť a vybrané lokálne islamistické milície, ktoré boli buď v očiach IS príliš umiernené, alebo sa IS odmietali podriadiť a dostávali sa s ním do stretu záujmov. V rámci teroristických aktivít môžeme sledovať pomerne časté únosy egyptských koptských kresťanov pracujúcich vo východnej Líbyi, či napríklad známy prípad únosu 21 egyptských robotníkov a ich následné brutálne popravy. [79] Častou agresiou na adresu egyptských koptských kresťanov však IS vyprovokoval rozsiahlu finančnú a materiálnu podporu pre Haftara zo strany Egypta a Spojených arabských emirátov (UAE), posilnenú o priamu leteckú bombardovaciu kampaň na základe presadenia mandátu OSN, ktorý Egyptu povolil v Líbyi vojenskú intervenciu s cieľom boja proti terorizmu. [80] IS predpokladal, že zatiahnutím Egypta do konfliktu na strane Haftara vyprovokuje vstup ďalších zahraničných aktérov do konfliktu na strane operácie Úsvit, ktorá predstavuje opozíciu proti Haftarovi. Zámer IS sa do určitej miery vyplnili, pretože po vstupe Egypta a UAE do konfliktu na strane Haftara, do konfliktu formou rozsiahlej finančnej a materiálnej pomoci na strane Úsvitu vstúpilo Turecko a Katar. [81] Nič to však nemení na fakte, že v konečnom dôsledku sa týmto taktizovaním IS skôr poškodil, pretože väčšina bombardovacej kampane Egypta viedla proti cieľom IS a nie operácie Úsvit.

Na konci roka 2017 začína IS zvyšovať intenzitu bombových a samovražedných teroristických útokov, ako napríklad dvojnásobný bombový útok v centre Benghází na konci januára 2018, ktorý si vyžiadal 40 obetí a desiatky zranených [82] alebo útok na mešitu Saad Ibn Ibada v Benghází počas modlitieb vo februári 2018, ktorý si vyžiadal dve obete a 75 zranených, [83] či samovražedný útok na kontrolné stanovište Líbyjskej národnej armády (LNA) neďaleko mesta Adždábíja, ktorého výsledkom boli piati mŕtvi a šiesti zranení príslušníci LNA. [84] V súčasnej dobe teda vo walayate Kyrenaika IS naďalej pôsobí, avšak už nie formou kontroly rozsiahlych území, ale v podobe siete mestských teroristických buniek.

Walayan Tripolsko

V oblasti Tripolska IS z počiatku nezaujal také silné postavenie. V Tripolise, Sabráte a Zuwáre IS nikdy nedosiahol dostatočných kapacít pre ovládnutie rozsiahlejších štvrtí miest, preto pôsobil od začiatku expanzie na západ krajiny vo forme siete mestských teroristických buniek, ktoré sporadicky páchali teroristické útoky pre zisk mediálnej pozornosti. Spomedzi útokov je potrebné spomenúť napríklad útok na tripoliský hotel Corinthia v januári 2015, ktorý si vyžiadal 10 obetí, medzi ktorými boli aj občania USA a Francúzska. [85] Následovaly demonštratívne útoky na egyptskú, alžírsku, marockú či juhokórejskú ambasádu [86] alebo nábožensky motivovanú popravu 30 etiópskych kresťanov. [87]

Najvýznamnejšou baštou IS v Tripolsku a neskôr aj v Líbyi a severnej Afrike vôbec sa však od polovice roku 2015 stáva jednoznačne mesto Syrta, kde IS opäť zavádza po vzore Darny taktiku absolútnej kontroly a riadenia rozsiahleho územia. [88] V prípade Syrty môžeme registrovať skutočne veľkú snahu o inštitucionalizáciu vedenia oblasti a verejného života. V Syrte IS zriadil islamský súd, zaoberajúci sa napríklad manželskými zmluvami, ratifikáciou transakcií, či konfiškáciou majetku. [89] Okrem súdu vznikla aj náboženská polícia alebo vzdelávacie a socializačné centrá. [90]

Významnú úlohu zo strategického hľadiska zohrávalo mesto Sabráta, ktoré plnilo funkciu tranzitného bodu pre džihádistov predovšetkým z Tuniska, ktorí mali záujem narukovať do radov IS. Ich počet však rozhodne nebol zanedbateľný, podľa odhadov sa počet zahraničných bojovníkov z Tuniska a Alžírska bojujúcich v oblasti Tripolska na strane IS pohyboval v stovkách. [91] Podľa líbyjských spravodajských služieb väčšinu militantov na západe Líbye tvorili islamisti primárne pochádzajúci z Tuniska, ale aj Egypta, Sudánu a subsaharských štátov. Títo militanti mali byť motivovaní jednorazovým bonusom vo výške 1000 USD za vstup do radov IS v Líbyi. [92] Väčšinu z 3000 militantov IS koncentrovaných v meste Syrta a jeho okolí, tak podľa úradov tvorili zahraniční bojovníci. Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že iba z Nigérie poslala teroristická organizácia Boko Haram v priebehu leta 2015 údajne 80 až 200 bojovníkov do Syrty na pomoc IS pri obsadzovaní mesta a okolitých oblastí. [93] Vďaka vysokému percentu zahraničných militantov v radoch IS mali ich aktivity aj transnacionálny presah a militanti pôsobiaci na líbyjskom území sa prihlásil napríklad aj k streľbe v tuniskom dovolenkovom rezorte v roku 2015, ktorá si vyžiadala 48 obetí, z čoho 30 boli občania Veľkej Británie, bombovému útok na múzeum v hlavnom meste, útoku na autobus prevážajúci dôstojníkov tuniskej prezidentskej stráže, ktorý si vyžiadal 12 obetí [94] a útoku na pohraničné tuniské mesto Ben Gardane v Marci 2016, ktorý si vyžiadal smrť 12 vojakov a 7 civilistov. [95] Vo walayate Tripolsko IS v súčasnej dobe pôsobí už v obmedzenejšej miere a jeho teroristická aktivita sa koncentruje predovšetkým v okolí bývalej bašty Syrta a hlavného mesta Tripolis.

Walayat Fezzán

V oblasti južnej provincie Fezzán IS začína pôsobiť taktiež začiatkom roka 2015. Aktivity IS a ostatných lokálnych džihádistov sú však v tejto oblasti teritoriálne veľmi obmedzené, keďže sa neusilujú o kontrolu rozsiahlych oblastí. Vo Fezzáne IS vo väčšej miere pôsobí predovšetkým v mestách Ubari a Sabhá, ktoré však fakticky nekontroluje, mestá slúžia iba ako tranzitné body pre džihádistov z Tuniska, Alžírska, Mali, Nigeru, Čadu a Sudánu, ktorí majú záujem vstúpiť do organizácie. [96] V okolí miest sa nachádzajú aj viaceré tréningové tábory IS, odkiaľ novo vytrénované sily smerovali prevažne do hlavnej bašty militantov v meste Syrta, alebo do svojich domovských krajín, v ktorých realizujú teroristické aktivity a lokálny nábor nových potenciálnych členov. Význam provincie Fezzán pre IS stúpal predovšetkým v druhej polovici roka 2016 v súvislosti s dobytím mesta Syrta a stratou vplyvu IS v tejto oblasti. Zvyšné jednotky IS sa uchýlili do Fezzánu, kde vedenie organizácie preskupilo svoje sily a regrutuje nových militantov. Preskupovanie síl trvalo prakticky až do konca roka 2017, kedy IS definitívne transformuje svoju taktiku z taktiky frontálnych bojov a snahy o ovládanie rozsiahlych území na taktiku siete mestských teroristických buniek.

Záver

Ak by sme mali zanalyzovať a zhrnúť príčiny tvrdej porážky IS v Líbyi a dôvody nenaplnenia jeho strategických cieľov zistili by sme, že IS v prípade Líbye zlyhal v mnohých faktoroch. Na území Líbye mal IS v určitom smere jednoduchšiu východiskovú pozíciu pre úspešnú mocenskú expanziu ako v Sýrií či Iraku. Líbya bola v roku 2014 absolútne destabilizovaná krajina, kde o moc zápasili dve vlády, ktoré sa však museli opierať do veľkej miery o podporu množstva autonómnych milícií a brigád. Keďže Qadhdháfího režim bol mimoriadne militantný a s dodávkami zbraní pre protivládnych rebelov nešetrila ani Organizácia severoatlantickej zmluvy (NATO), tak dostupnosť zbraní a vojenskej techniky bola v Líbyi pomerne jednoduchá. Prakticky ani jeden z aktérov konfliktu nebol typickým štátnym aktérom s centralizovanými profesionálnymi bezpečnostnými zložkami. V priebehu roka 2014 bolo v Líbyi okolo 200 000 ozbrojených bojovníkov decentralizovaných do stoviek milícií, brigád a bojových zoskupení. Napriek tomu, že väčšina milícií sa združila okolo dvoch najvýznamnejších frakcií lojálnych súperiacim vládam, medzi jednotlivými milíciami fungovali určité vzťahy a dohody aj na bilaterálnej úrovni. [97] To v období svojho zrodu dokázal efektívne využiť IS, ktorý integroval menšie džihádistické a islamistické zoskupenia na východe Líbye, nadviazal spoluprácu s ASL a skupinami spolupracujúcimi s AQIM a zároveň si zachoval nekonfliktné vzťahy s mocnou koalíciou misurátskych brigád, ktorých sila sa odhadoval od 25 000 do 40 000 bojovníkov. [98] Avšak postupom času sa proti IS intenzívne zamerali obe hlavné bojujúce frakcie vrátane misurátskych aj zintanských brigád. IS navyše častými brutálnymi popravami egyptských koptských kresťanov a robotníkov vyprovokoval bombardovaciu kampaň zo strany Egypta a rozsiahlu finančnú a materiálnu podporu pre Haftara zo strany Spojených arabských emirátov (UAE) a neskôr aj zvýšenú pozornosť a bombardovaciu kampaň zo strany USA.

Zásadný problém pre IS predstavoval aj nedostatočný a nestabilný tok finančných prostriedkov, ktoré boli potrebné pre ďalšiu mocenskú expanziu a budovanie správnych štruktúr na ovládnutom území. IS po celú dobu svojho pôsobenia v Líbyi nedokázal získať financie z ropnej infraštruktúry, keďže v podstate všetky ropné zariadenia boli pod kontrolou Ochrana ropných zariadení (PFG), ktorých počet sa odhadoval v roku 2014 na 20 000 bojovníkov, alebo pod kontrolou misurátskych a zintanských brigád. [99] Finančné prostriedky nadobudnuté predajom starožitností na čiernom trhu, vydieraním západných ropných spoločností únosmi ich zamestnancov a zavedením náboženských daní na ovládanom území neboli dostačujúce na aktívne šírenie organizácie a udržanie podpory obyvateľstva realizovaním charitatívnej činnosti a investíciami do infraštruktúry. IS zlyhal aj v už spomínanom faktore podpory lokálneho obyvateľstva, keďže si svojimi tvrdými represiami vyslúžil odpor zo strany miestneho obyvateľstva a jeho verejná podpora sa postupom času dostala na hranicu úplného minima. IS tak v konečnom dôsledku doplatil primárne na vlastnú ideológiu odmietania kompromisov a odmietania akýchkoľvek umiernenejších alternatív, ktoré prevážili aj v tak islamizovanej spoločnosti, akou je súčasná Líbya.

IS síce utrpel porážku vo väčšine líbyjských oblastí, kde získal kontrolu nad rozsiahlejším územím, no jeho moc nebola rozhodne zlomená a prítomnosť vypudená. Napriek značnému vonkajšiemu tlaku na prelome rokov 2016/2017 si IS naďalej dokázal udržať určitý status a bezpečne sa v ústraní transformovať. [100] Stále pretrvávajúca decentralizácia moci a nestabilita krajiny otvárajú IS možnosti naďalej bojovať proti ostatným frakciám a aktérom konfliktu. Je nutné si uvedomiť, že vzostup IS v Líbyi nepredstavoval nový fenomén, ale išlo iba o transformáciu a prepájanie už dávno existujúcich radikálne islamistických a džihádistických skupín a milícií do siete s novou formou a štruktúrou. [101] Na základe tohto sa domnievame, že ani absolútna porážka IS nemusí situáciu v Líbyi výrazným spôsobom deeskalovať a stabilizovať, pretože lokálne džihádistické skupiny zotrvajú naďalej a budú sa schopné transformovať opäť do novej, modernejšej podoby.

Zo všetkých krajín severnej Afriky predstavuje Líbya prostredie najviac ohrozujúce európske záujmy a situácia v Líbyi má priamy dopad na bezpečnostnú stabilitu európskeho regiónu. Občiansky konflikt v Líbyi hlboko zlomil a polarizoval spoločnosť, čo umožnilo vznik bezpečnostného vákua, ktoré využívajú radikálne islamistické a teroristické zoskupenia pre nekontrolovateľné pôsobenie v mnohých častiach krajiny. Líbya dlhodobo trpí evidentným nezáujmom zo strany medzinárodného spoločenstva, bez ktorého iniciatívy a spolupráce situácia v štáte rozhodne stabilizovaná nebude.

Zoznam použitých skratiek

---

[1] Termín islamizmus sa odvoláva na rôzne formy sociálneho a politického aktivizmu, ktoré presadzujú aby sa verejný a politický život riadil prísnym výkladom islamu a islamsitických princípov, ktoré vyžadujú implementáciu islamského práva sharia. Pojem sa často krát zamieňa s pojmami politický islam alebo islamský fundamentalizmus, ide však o odlišné termíny.

[2] Hnutie Salafi alebo saláfizmus, je reformným hnutím v rámci sunnitského islamu, ktoré hlása návrat k tradíciám Salaf, čo boli prvé tri generácie učiteľov po prorokovi Mahamedovi. Saláfisticka koncepcia sa usiluje o chápanie súčasného sveta prostredníctvom koncepcie islamu z obdobia jeho vzniku. Odmietajú akékoľvek náboženské inovácie a usilujú sa o zavedenie práva sharia. Do určitej miery sa dá povedať, že ide o spojenie islamského fundamentalizmu a islamizmu.

[3] Egyptian Columnists: Egypt Needs To Fight ISIS In Libya – Unilaterally If Necessary [online]. Washington: MEMRI, 2015 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/bS5Hia

[4] GOMBÁR, Eduard. Dějiny Libye. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2015, s. 77. ISBN: 9788074223631

[5] KLÍMA, Ján. Dějiny Afriky. Praha: Lidové Noviny, 2012, s. 137. ISBN: 978-80-7422-189-7

[6] Ibid. s. 137

[7] HALVERSON, Jeffry – GREENBERG, Nathaniel. Islamist of the Maghreb. Boca Raton: CRC PRESS, 2017. ISBN 978-1-138-09352-2

[8] PACK, Jason a SMITH, Rhiannon a MEZRAN, Karmin. The origins and evolution od ISIS in Libya. Washington: Atlantic Council Publishing, 2017, s. 8. ISBN: 978-1-61977-416-2

[9] ASHOUR, Omar. Between ISIS and a failed state: The saga of Libyan Islamists [online]. Washington D. C.: Brookings Institution, 2015, s. 5, [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/eMz1xq

[10] GOMBÁR, Edurad, Dramatický půlměsíc. Praha: Karolin, 2001, s. 96. ISBN: 8024603705

[11] ASHOUR, ref. 9, s. 3-5

[12] Libya profile - Timeline [online]. London: BBC News, 2018 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: http://www.bbc.com/news/world-africa-13755445

[13] MENDEL, Miloš. Arabské jaro: historické a kulturní pozadí událostí na Blízkem východě. Praha: Academia, 2015, s. 155-156. ISBN: 9788020024749

[14] HAIMZADEH, Patrik. V srdci Kaddáfího Libye. Brno: Jota, 2011. ISBN: 978-80-7217-911-4; HATITAH, Abdulsattar a Asharq AL-AWSAT. Libyan Tribal Map: Network of Loyalties that will Determine Gaddafi’s Fate. In: LOUVAIN-LA-NEUVE: CETRI [online]. 24. 2. 2011 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/k6udMw

[15] SIZER, Lydia. Libya´s Terrorism Challenge [online]. Washington D. C.: The Middle East Institute, 2017, s. 4, [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/sN5bDi

[16] V prípade ASL sa dá hovoriť už o priamo džihádistickom zoskupení, ktoré otvorene bojuje proti iným umiernenejších islamistickým milíciam a na území, ktoré ovláda implementuje a aplikuje právo sharia.

[17] ASHOUR, ref. 8, s. 1

[18] PACK, ref. 8, s. 9

[19] Libyan Islamists and the security forces: Iraq 2.0? [online]. Aymenn Jawad Al-Tamimi's Blog, 2012 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/9hRbQE

[20] Just 300 Miles from Europe: The Story of Unstable Libya [online]. Washington: Clarion Project, 2016 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/MEXEyf

[21] DURAC, Vincent. 2015. „The Role of Non-States Actors in Arab Countries after the Arab Uprising“ In: IEMed. Mediterranean Yearbook 2015. s. 37-41, Barcelona: IEMed

[22] SCHNITT, Jonathan. ISIS in Libya - Exploitation and Governance of Areas of Limited Statehood [online]. Herzliya: International Institute for Counter-Terrorism, 2015, s. 13. [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/e7q4oT

[23] GARTENSTEIN, Daveed and kol. The Crisis in North Africa [online]. Hague: Netherlands Institute of International Relations Clingendael, 2015, s. 12, [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/EZv3YQ

[24] PACK, ref. 8, s. 13

[25] Dôstojnosť, je vojenská operácia, vedená generálom Chalifom Haftarom reprezentujúcim jeden z dvoch líbyjských parlamentov a síce Snemovňu reprezentantov (HoR) sídliacu v meste Tobrúk na východe krajiny Operácia Dôstojnosť integruje brigády generála Haftara a viaceré samostatné protislamistické milície v rámci Líbye. Cieľom Haftara a operácie Dôstojnosť je absolútna porážka operácie Úsvit a všetkých islamistických zoskupení v Líbyi vrátane IS, ASL či AQIM.

[26] Haftar nerobil rozdiely medzi takzvanými “umiernenými” a radikálnymi islamistami, čo videlo k mobilizácií početných síl na strane islamistov a k úspešnému náboru nových členov.

[27] BROWNLEE, Jason – MASOUD, Tarek – REYNOLDS, Anderw. The Arab Spring. Oxford: Oxford University Press. 2015. ISBN- 987-0-19-966007-0; CAMBHIR, Harleen. ISIS’S GLOBAL STRATEGY: A WARGAME [online]. Washington D.C.: Institute for the Study of War, 2015, s. 163-164. [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/5ggazu

[28] Úsvit Líbye je zoskupenie proislamistických milícií, ktoré vzniklo v lete roku 2014. Alianciu milícií možno považovať za “ozbrojené sily” Generálneho národného kongresu (GNC), islamistického parlamentu, ktorý sa násilne usladil v Tripolise.

[29] GARTENSTEIN, ref. 23, s. 13

[30] Ibid. s. 16

[31] OSIYER, Kamal. The Islamic State (IS) in Libya: [online]. Dauha: ALJAZEERA Center for Studies, 2015, s. 3, [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/8XGuGz

[32] SCHNITT, ref. 22, s. 19

[33] Právo sharia predstavuje náboženský zákon, ktorý je súčasťou islamskej tradície, ktoré sa odvodzuje od náboženských pravidiel islamu a predovšetkým výkladu Koránu. Tradičná islamská judikatúra rozoznáva dve oblasti práva: rituály a spoločenské vzťahy, ktoré spolu obsahujú široké spektrum tém. Spôsob aplikácie v modernej dobe je predmetom sporu medzi islamskými tradicionalistami reformátormi.

[34] Brigády al-Bittar predstavovali jedno z najsilnejších bojových zoskupení, ktoré bojovalo po boku ISIS v sýrskej občianskej vojne predovšetkým proti sýrskym rebelom.

[35] OSIYER, ref. 31

[36] Pod pojmom wilayat si môžeme predstaviť niečo ako islamistický emirát prípade ešte zjednodušene povedané autonómnu provincie pod správou IS. The Emergence of the Islamic State's 'Cyrenaica Province' (Wilayat Barqa) in Libya [online]. Aymenn Jawad Al-Tamimi's Blog, 2014 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/96s1jn

[37] GARTENSTEIN, ref. 23, s. 15

[38] PACK, ref. 8, s. 13-14

[39] Libyan arms that went missing under Gaddafi 'fuelling multiple conflicts' [online]. London: The Telegraph, 2013 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/5JmbKR

[40] SIZER, ref. 15, s. 4

[41] PACK, ref. 8, s. 15

[42] Mesto Darna bolo za Qadhdháfího éry s nálepkou “hlavnej bašty islamistov” diskriminované a izolované, takže fakt, že sa mesto nedokázalo zaradiť do nového mocenského usporiadania po páde starého režimu frustráciu obyvateľstva ešte viac umocňoval.

[43] SCHNITT, ref. 22, s. 21

[44] ALKHOURI, Laith. Al-Qaida & ISIS in North Africa: A Brief Examination of the Jihadi Terrorist Landscape [online]. Washington D. C.: Flashpoint, 2017, s. 17, [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/65P1wb

[45] PORTER, Geoff D. How Realistic Is Libya as an Islamic State “Fallback”? CTCSENTINEL. U.S. Military Academy: Combating Terrorism Center, 2016, 9(3), 1-5. Dostupné také z: https://goo.gl/wLALyn

[46] Isis in Libya: Islamic State driven out of Derna stronghold by al-Qaeda-linked militia [online]. New York: International Business Times, 2015 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/4mCm3g

[47] SIZER, ref. 15, s. 4

[48] Libyan Tribal Map: Network of Loyalties That Will Determine Gaddafi’s Fate [Online]. Louvain-La-Neuve: Cetri, 2011 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/CxJLJ5

[49] Mesto Syrta predstavovalo poslednú baštu Qadhdháfího režimu, takže odolávalo tlaku rebelov až do poslednej chvíle. Aby sa Qadhdháfí vyhol veľkým stratám na živote civilistov odovzdal hlavné mesto Tripolis do rúk rebelov prakticky bez zásadnejšieho odporu a presunul zvyšné jednotky do Syrty. Mesto padlo až niekoľko dní po zadržaní a zlynčovaní Qadhdháfího.

[50] PORTER, ref. 36, s. 3

[51] OSIYER, ref. 31, s. 8-9

[52] PACK, ref. 8, s. 26

[53] LIBYA, EXTREMISM, AND THE CONSEQUENCES OF COLLAPSE [online]. New York: The Soufan Group, 2016, s. 13. [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/6cFZda

[54] PORTER, ref. 36, s. 2

[55] Western Powers Mull Action Against Islamic State in Libya [online]. Washington: Clarion Project, 2016 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/XNfuzH

[56] Isis loses control of Libyan city of Sirte [online]. London: The Guardian, 2016 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/LumZjj

[57] MEZRAN, Karmin – VARVELLI Arturo, Foreign actors in Libya´s crisis. Milano: Ledizioni LediPublishing, 2017, s. 26. ISBN: 978867056439

[58] ANALYSIS: Why ISIS continues to be a dangerous force in Libya [online]. Dubai: Al Arabia English, 2018 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/SP3s1j; 2018: Where is ISIS Active? [online]. Washington: Clarion Project, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/fXv6Xf

[59] GARTENSTEIN-ROSS, Daveed, Jacob ZENN a Nathaniel BARR. Islamic State 2021: Possible Futures in North and West Africa. Washington D. C.: FDD PRESS, 2017, 48 s. Dostupné také z: https://goo.gl/rE7HSs

[60] ALKHOURI, ref. 32, s. 15

[61] PACK, ref. 8, s. 40-42

[62] Weekly Eye on ISIS in Libya Update – January 10, 2017 [online]. Jihadology, 2017 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/uJeJZD; Southern Libya on high alert amid possible IS regrouping [online]. Tripolis: The Libya Observer, 2016 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/XV2zcD

[63] Weekly Eye on ISIS in Libya Update – January 31, 2017 [online]. Washington: Jihadology, 2017 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/Pc7yq1

[64] Weekly Eye on ISIS in Libya Update – January 24, 2017 [online]. Washington: Jihadology, 2017 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/pdsyDg

[65] With Isis in the Brink of Defeat, is Trump Planning a Surge in Libya? [online]. New York: NewsWeek, 2017 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/1s85v2

[66] 17 ISIS Fighters Reported Killed as U. S. Ends Lull in Libya Airstrikes [online]. New York: The New York Times, 2017 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/A1im3g

[67] Eye On Jihadis In Libya Weekly Update – October 4, 2017 [online]. Washington: Jihadology, 2017 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/wzHUDv

[68] Eye on Jihadis in Libya Weekly Update: 28 November 2017 [online]. Washington: Jihadology, 2017 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/xGZm1Q

[69] Sinai – A New Arena For The Ongoing ISIS-Al-Qaeda Rivalry [online]. Washington: MEMRI, 2017 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/5wrQPH

[70] Eye On Jihadis in Libya Weekly Update: February 27 [online]. Washington: Jihadology, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/RXjMZj

[71] Eye On Jihadis in Libya Weekly Update: April 10 [online]. Washington: Jihadology, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/ogJVSc

[72] Eye On Jihadis in Libya Weekly Update: May 15 [online]. Washington: Jihadology, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/KkTJDR

[73] Ibid.

[74] GARTENSTEIN, ref. 66, s. 15

[75] Napriek tomu, že IS veľmi rád mediálne deklaroval úplnú kontrolu nad mestami Darna, čí Benghází nebolo tomu úplne tak. Aj keď IS zväčša ovládal väčšinu strategických častí miest, mnohé periférne štvrte bývali pod kontrolou AQIM a jej pridružených milícií, skalných a lojálnych členov ASL alebo menších lokálnych širšie nezaradených džihádistických skupín.

[76] SCHNITT, ref. 22, s. 13

[77] PACK, ref. 8, s. 28-29

[78] ENGEL, Andrew. The Islamic State Expansion in Libya. Report. The Washington Institute for Near East Policy, 2015, s. 2

[79] CAMBHIR, ref. 22, s. 18; FERNANDEZ, Alberto M. ISIS Egypt Is Openly Betting On Bigotry As A Winning Strategy. In: MEMRI [online]. Washington, 22.2.2017 [cit. 2018-06-27]. Dostupné z: https://goo.gl/YNqamV

[80] MEZRAN, ref. 57

[81] Bloody Proxy War in Libya: Qatar & Turkey vs. UAE & Egypt [online]. Washington: Clarion Project, 2014 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/CHiZDL

[82] Eye on Jihadis in Libya Weekly Update: 30 January 2018 [online]. Washington: Jihadology, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/QheZCs

[83] Eye On Jihadis in Libya Weekly Update: February 13 [online]. Washington: Jihadology, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/GTrqpH

[84] Eye On Jihadis in Libya Weekly Update: April 10 [online]. Washington: Jihadology, 2018 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/ogJVSc

[85] ENGEL, ref. 45, s. 23

[86] Islamic State militants claim attacks on embassies in Libya [online]. London: REUTERS, 2015 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/HZBX3y

[87] ISIS Executes Christians in Libya [online]. Washington: Clarion Project, 2015 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/ZwwER7

[88] Radikálové v Libyi dobyli město Syrta a obsadili elektrárnu [online]. Praha: Novinky.cz, 2015 [cit. 2018-03-17]. Dostupné z: https://goo.gl/PA4UfN

[89] Eulogy to Abu Nabil al-Anbari: Islamic State leader in Libya [online]. Aymenn Jawad Al-Tamimi's Blog, 2016 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/2KXcnP

[90] Jihad and Terrorism Threat Monitor (JTTM) Weekend Summary [online]. Washington: MEMRI, 2015 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/bZwStz

[91] PACK, ref. 7, s. 40

[92] ISIS Recruits Poor Africans as Fighters for Libya with Cash Bonus [online]. Washington: Clarion Project, 2016 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/RwFtgz

[93] Boko Haram Sends up to 200 Fighters to Join ISIS in Libya [online]. Washington: Clarion Project, 2015 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/6GVDC5

[94] Egyptian Columnists: Egypt Needs To Fight ISIS In Libya – Unilaterally If Necessary [online]. Washington: MEMRI, 2015 [cit. 2018-05-26]. Dostupné z: https://goo.gl/bS5Hia

[95] PORTER, ref. 36, s. 4

[96] GARTENSTEIN, ref. 20, s. 17

[97] SCHNITT, ref. 22, s. 12-13

[98] GARTENSTEIN, Daveed – BARR, Nathaniel. Dignity and Dawn: Libya’s Escalating Civil War [online]. Hague: ICCT, 2015, s. 23-24, [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/i62frN

[99] Libya: Militias, Tribes and Islamists [online]. Amsterdam: Government of Netherlands, 2014 [cit. 2018-03-29]. Dostupné z: https://goo.gl/ZHHwZq

[100] SIZER, ref. 15, s. 14

[100] PACK, ref. 8, s. 45