doi:10.3849/1802-7199

TESAŘ, Filip. Etnické konflikty.

Ľubomír LUPTÁK

About the Author

Author(s):

TESAŘ. Filip

, an image opens in a new window

Title:

Etnické konflikty

Place of Publishing:

Praha

Published by:

Portál

Year:

2007

Printed Pages:

251

ISBN:

978-80-7367-097-9

Titul Filipa Tesařa (na stránkach vydavateľstva Portál a spriaznených distribučných sietí avizovaný vyše roka, pôvodne s inou obálkou) prináša zaujímavú medziodborovú syntézu pohľadov na jedno z ustálených slovných spojení dnešného security-speaku. Etnické konflikty patria do štandardnej výbavy percepcie hrozieb západných štátov, no to zďaleka neznamená, že by existovala konkrétna predstava, čo to presne tie etnické konflikty sú.

Autor zvolil pútavý a čitateľsky dostupný štýl, kniha svojou štruktúrou pripomína učebnicový text. Rozpráva bohatým literárnym jazykom a rytmus textu dopĺňa rozsiahlymi, obvykle na prax alebo históriu zameranými citáciami z bohatého výberu literatúry. Oživenie predstavuje prezentácia výsledkov skúmania „primitívnych“ kultúr ako príkladov dokresľujúcich niektoré opisované javy. Antropologické citačné zázemie autora je vhodne doplnené o autorove skúsenosti z „dlouhodobého toulání po Balkáně“ (Tesař, 2007: 13). Štruktúra publikácie jasne deklaruje autorov úmysel interdisciplinárneho spracovania už samotným označením jednotlivých kapitol (biologie, psychologie, geografie a historie, sociologie, antropologie, politologie a ekonomie, filozofie konfliktů). Publikácia je zavŕšená kapitolou venovanou riešeniu konfliktov, ktorá prehľadne sumarizuje známe postupy a završuje hlavnú myšlienku, rezonujúcu v celom texte – kontakt a komunikácia ako cesta k riešeniu (a prevencii) konfliktov.

Aj keď je autorov pokus o komplexný prístup chvályhodný, nemožno sa pri kritickom zhodnotení obsahu jednotlivých kapitol vyhnúť pocitu nevyváženosti v ich spracovaní a celkovej problematickosti zvoleného delenia pri tematických oblastiach a javoch, o ktorých výklad sa jednotlivé vedné disciplíny delia – čo je pravdepodobne cenou za akýkoľvek pokus o prehľadnú a systematickú syntézu rôznych prístupov k takému komplexnému fenoménu. Autorova odborná profilácia v oblasti antropológie pravdepodobne predurčila, že kapitola označená ako antropológia konfliktov, kde predstavuje procesy tvorby kolektívnej histórie, je spracovaná najhutnejšie a najkvalitnejšie. Na opačnom póle však stojí kapitola venovaná „filozofii konfliktov“, u ktorej je podstatne nižšia miera vnútornej koherencie a svojím obsahom neukazuje celkom jasný dôvod takéhoto označenia, keďže pojednáva do značnej miery o záležitostiach týkajúcich sa sociálnej psychológie a biológie, doplnených historicko-politologickým exkurzom do obsahu termínov terorizmus a genocída. Vzhľadom na umiestnenie tejto kapitoly ako predposlednej, na konci sledu jednotlivých vedných odborov, to pôsobí, akoby autorovi „došiel dych“ a kapitolu vytvoril zo zvyškového, prípadne „povinného“ (terorizmus, genocída) materiálu. Treba však poznamenať, že obsah, a najmä posledná časť tejto kapitoly, venovaná súvisu medzi genocídou a štátom ako zjednotiteľom (a tvorcom) fyzických a symbolických hraníc s organizáciou spoločenstva, núka nezrovnalosti medzi názvom a zameraním kapitoly prehliadnuť.

Ďalší problém, tiahnúci sa celou publikáciou už od samotného názvu, spočíva v termíne „etnický“. Autor v presvedčivo spracovanom teoretickom úvode opisuje problémy sémantického poľa termínu „etnický“ (Tesař, 2007: 15–16) a spriaznených termínov „rasy“ (Tesař, 2007: 33–38) či „národa“ (Tesař, 2007: 51–61) – umiestneného opäť diskutabilne do kapitoly venovanej biológii konfliktov. Pri rozprávaní o rase by sa dalo polemizovať s tvrdením, že „svět islámu je v rasovém ohledu tolerantnější“, keďže prvé formy pigmentokracie ako protorasizmu boli realizované práve vo svete islámu (Budil, 2005). S islámom je spojená i ďalšia moja výhrada, týkajúca sa formulácie na s. 99, ktorá hovorí, že islám je na Západe v súčasnosti počítaný medzi hlavné bezpečnostné hrozby. Hoci je dnes nevraživosť voči islámu pomerne bežne vyjadrovaná vo verejnom diskurze, takáto generalizácia nie je najšťastnejšia a nie je našťastie podporená ani definujúcimi strategickými dokumentmi kľúčových západných štátov – islám vo väčšine prípadov nebol úspešne sekuritizovaný. Pri zmienke o legende o Noeových synoch ako biblickom základe pre rasovú teóriu absentuje rozmer historickej menlivosti určenia, ktoré „rasy“ sú vlastne potomkami Šéma, Cháma alebo Jefeta (na „čiernej“ rase sa údel biblického prekliatia otroctvom ustálil až v neskorších dobách) (Budil, 2005). Filip Tesař dôsledne opisuje negatívne či pozitívne konotácie spomínaných termínov, problémy a diskusie o nejasnom vymedzení etnika, etnicity, národa, národnosti či rasy – no pri samotnej definícii termínu pre vlastné použitie (ktoré je príliš široké a zahŕňa prakticky všetky sémantické polia vyššie spomenutých termínov), ako aj pri jeho neskoršom používaní, sa však dôslednosť postupne vytráca v prospech „obľúbeného“ (alebo povinného?) termínu. Hoci jeho úvahy a demonštrácia „problémovosti“ uvedených termínov logicky vedú k ich zanechaniu, nahradeniu alebo ich úzkej funkčnej špecifikácii, bohaté a stále expandujúce sémantické pole termínu „etnický“ sprevádza čitateľa v pohyblivých významoch celou knihou. Samotné vymedzenie „etnika“ ako skupiny „u níž sdílená kultura a sdílené představy o vlastní minulosti vytvořily pocit vzájemné solidarity“, ktorá je odlíšená od iných „podobných skupin jménem“ a spojením s „určitým územím“ (Tesař, 2007: 38) vytvára mohutný presah do sémantického poľa pojmu „národ“ a kategória sa stáva konfúznou. Zo samotného textu pritom plynie, že by bolo vhodné pri pohľade na pojmy „etnický“/“etnikum“ prijať voľnejšie a pritom zároveň uchopiteľnejšie definície poletujúce v diskurze, zamerané na variabilitu kultúrnej súdržnosti a vnútroskupinovú solidaritu (napr. Allport, 2004: 25-26), alebo na relačný a situačný charakter etnicity (Eriksen, 2007:105). Etnické a etnicita, „lidový model“ a „sémantický bastard“ (Hirt, 2007), sa postupne stále viac prelievajú s národným, rasovým, dokonca aj triednym a táto nejasnosť zastiera niektoré zaujímavé body textu. V istom momente akoby sa autor sám musel zastaviť predtým, než označí všetky historické konflikty za etnické (Tesař, 2007: 106) a sám tak spochybní relevanciu tohto termínu pre kategorizáciu konfliktov. To mu však nebráni v tom, aby sa zaoberal, podľa môjho názoru nesprávnou a anachronickou aplikáciou moderných rámcov a kategórií na stredoveké (husitské vojny) a staroveké (Sumer, staroveký Egypt) dejiny (Tesař, 2007: 104, 105, 106, 110)[1]. U dejín konštruovaných zo žalostného nedostatku prameňov, zato však nadbytku ideálov a potreby koreňov, je viac než otázne, či môžeme hovoriť o zdieľanej kultúre či spoločných predstavách o vlastnej minulosti. Meno (zachované alebo udelené) a (otázne) zdieľané územie zatieňujú iné charakteristiky, ktoré mohli mať vplyv na prípadný konflikt. Konštrukcia sociálnej reality obyvateľov mŕtvych miest, skôr než by dokumentovala „odvekosť“ etnického konfliktu v zmysle konfliktu kultúrne, historicky a územne vymedzených identít, tak odráža primordialistickú a esencialistickú snahu po „kontinuite“ a stáva sa súčasťou reality makrohistorika. „Skrytou část kulturního ledovce“ (Jakoubek, 2004: 31) prostredníctvom zlomkov materiálnej kultúry a písomných prameňov jednoducho skúmať nie je možné a je nesprávne ju podvedome skladať zo skrytých častí ľadovcov našich. Bohužiaľ sa však autor nepúšťa do detailnejšieho skúmania vzťahu organizačných potrieb moderného/postmoderného štátu a vedy a konštrukcie etnických/národných identít, ktoré by mohlo osvetliť práve vyššie uvedené kontroverzie.

Rozsiahlu literatúru k jednotlivým kapitolám by v niektorých oblastiach nezaškodilo oživiť. V pasáži o bezpečnostnej dileme (Tesař, 2007: 87–91) chýba spracovanie diel Roberta Jervisa (1976) a najmä pohľad Paula Roea (1996, 1999) na bezpečnostnú dilemu pri strete identít, ktoré by možno skombinovali autorove scenáre konfliktu iným spôsobom. V častiach venovaných evolučnému základu konfliktu či etnocentrizmu (napr. Tesař, 2007: 47, 68–69, 197–198) absentuje kritika lovecko-zberačských adaptačných teórií evolučnej psychológie, ktorú prezentuje veľmi zrozumiteľne napr. James Waller (2002). Medzi teóriami vysvetľujúcimi vznik masového násilia (napr. Tesař, 2007: 82-91) absentuje teória „difficult life conditions“ Ervina Stauba (1989). Pri konštrukcii sociálnych identít (Tesař, 2007: 66–68) absentujú rozmery ich situačnej hierarchie, recipročného charakteru a tvorby sociálnych identít jedinca, ktoré by mohli model interakcie ingroup-outgroup dynamizovať.

Celkovo je však publikácia Etnické konflikty od Filipa Tesařa, bez ohľadu na vyššie uvedené výhrady, veľkým prínosom. Poskytuje okrem zaujímavého pokusu o interdisciplinárnu syntézu aj prehľad zdrojov k spracovávanej problematike a v neposlednom rade – s reliabilným a inšpiratívnym prístupom k riešeniu a prevencii konfliktov.

POZNÁMKY

[1] Hoci, podľa komunikácie s autorom, tu mohol byť problém v interpretácii jeho textu, ktorý sa v konečnom dôsledku môže obrátiť na pozitívum v rozvinutí osvetľujúceho dialógu.

LITERATURA

[1] ALLPORT, Gordon W. O povaze předsudků. Praha: Prostor, 2004. 574 s. ISBN 8072601253.

[2] BUDIL, Ivo T. Zrození moderní rasové teorie: Život a dílo Victora Courteta. In MALINA, Jaroslav. Panoráma biologické a sociokulturní antropologie. Brno: Nakladatelství a vydavatelství Nauma, 2005. 166 s. ISBN 8086258602.

[3] ERIKSEN, Thomas, Hylland. Antropologie multikulturních společností. Rozumět identitě. Praha: Triton, 2007. 268 s. ISBN 9788072549252.

[4] HIRT, Tomáš. Přehled nejasností spjatých s konceptem etnicity v perspektivě post-barthovských přístupů. AntropoWebzin [online]. 2007, roč. 3, č. 2–3 [cit. 2008-05-18]. ISSN 1801-8807. Dostupný z WWW: <http://antropologie.zcu.cz/index.php?clanek=831&static=webzin&webzin=912>.

[5] JAKOUBEK, Marek. Romové – konec (ne)jednoho mýtu. Praha: BMSS-Start, Socioklub, 2004. 317 s. ISBN 8086140210.

[6] JERVIS, Robert. Perception and Misperception in International Politics. Princeton: Princeton UP, 1976. 464 s. ISBN 0691100497.

[7] ROE, Paul. The Intrastate Security Dilemma: Ethnic Conflict as a ‘Tragedy’?. Journal of Peace Research [online]. 1999, Vol. 36, No. 2, s. 183–202, [cit. 2008-05-11]. Dostupný z WWW: <http://links.jstor.org/sici?sici=0022-3433%28199903%2936%3A2%3C183%3ATISDEC%3E2.0.CO%3B2-B>. ISSN 1460-3578.

[8] ROE, Paul. The Societal Security Dilemma [online]. Copenhagen Peace Research Institute Working Paper, 1996 [cit. 2006-06-25]. Dostupný z WWW: <http://www.ciaonet.org/wps/rop01/>.

[9] STAUB, Ervin. The Roots of Evil. The Origins of Genocide and Other Group Violence. New York: Cambridge UP, 1989. 336 s. ISBN 0521422140.

[10] TESAŘ, Filip. Etnické konflikty. Praha: Portál, 2007. 251 s. ISBN 978-80-7367-097-9.

[11] WALLER, James. Becoming Evil. How Ordinary People Commit Genocide and Mass Killing. New York: Oxford UP, 2002. 316 s. ISBN 0195148681.


Title in English:

-

Title in Czech/Slovak:

TESAŘ, Filip. Etnické konflikty.

Author(s):

Ľubomír Lupták

Type:

Book Review

Language:

Slovak

Abstract:

-

Journal:

Obrana a strategie (Defence & Strategy)

Publisher:

University of Defence

ISSN:

ISSN 1214-6463 (print) and ISSN 1802-7199 (on-line)

DOI:

10.3849/1802-7199.08.2008.01.130-133

Issue:

Volume 8, Number 1 (June 2008)

Pages:

130-133

Received: 18 May 2008

Accepted: 20 May 2008

Published online: 15 June 2008


Created 21.6.2008 8:50:46 | read 11208x | Hlavacek

Discussion

Do diskuze zatím nikdo nepřispěl.